Dvanásť poviedok a Ján Med

Napríklad, kedysi v kine ľudia stále nežrali a nezvonili im mobilné telefóny ako dievčaťu, čo sedí hneď vedľa mňa. Už dvanástykrát jej zvoní telefón a ona ho už dvanástykrát zdvihne a dvanástykrát povie: V kine. Minule som išla v električke a vedľa mňa sedel chlapec, ktorý mal podobné problémy ako toto dievča, stále mu zvonil mobil a on ho zakaždým zdvihol a povedal: V električke. Ježíš... povie dievča v kine, keď jej telefón zazvoní po trinásty raz – tak si ho vypni... povie jej chlapec, čo sedí z druhej strany a drží ju za voľnú ruku. Ale ja si ho nechcem vypnúť! Rozkričí sa naňho dievča. Počuješ? Nechcem si ho vypnúť! A veru, zdá sa mi, že je to ten chlapec z električky. Keď pôjdu z kina, budú sa spolu rozprávať: – V kine. – V električke. – V kine. – V električke. – V kine. – V električke.