Dom, kde James Drummond vychoval svoju veľkú rodinu, stál na okraji Kinrossu, ktorý sa ako hlavné mesto Kinrosského grófstva pýšil štatútom trhového mesta. Grófstvo s rozmermi dvanásťkrát desať míľ bolo druhé najmenšie v Škótsku, ale nedostatočnú veľkosť kompenzovalo akou-takou zámožnosťou. Drevená píla, dva mlyny na múku a pivovar chrlili do vzduchu čierny dym, lebo žiadny mlynár by nenechal vyhasnúť kotle len zato, že je nedeľa; bolo to lacnejšie ako ich v pondelok znovu rozkurovať. V južnej časti grófstva bolo toľko uhlia, že stačilo menším miestnym podnikom, a vďaka tomu sa James Drummond vyhol osudu mnohých Škótov, čo museli opustiť rodný kraj a hľadať robotu a obživu inde alebo živoriť v zapáchajúcej mestskej štvrti chudoby. James - takisto ako jeho starší brat Duncan, Alexandrov otec pracoval päťdesiatpäť rokov v továrni na vlnené výrobky, kde do úmoru vyrábali kockované látky pre Sassenachsa, keď zásluhou kráľovnej prišiel do módy tartan. Prudké škótske vetry odvievali dym z komínov sťa uhoľ pod maliarovým palcom a odhaľovali nekonečnú bledobelasú šíravu nebeskej klenby. V diaľke sa ťahali Ochilské a Lomondské vrchy, sýtočervené od jesenných vresovísk. Boli to vysoké, nehostinné planiny, kde sa schátrané dvercia domkárskych chalúp otvárali do bezútešnej prázdnoty a kde mali čoskoro poľovať na vysokú a loviť ryby v jazerách zemepáni bývajúci inde. Pramálo sa zaujímali o Kinrosské grófstvo, hoci to bola úrodná rovina oplývajúca statkom, koňmi aj ovcami. Statok bol určený na najkvalitnejší londýnsky rozbíf, z koni vyberali plemenné kobyly na chov jazdeckých žrebcov a ťahúňov, kým ovce dávali vlnu pre textilky vyrábajúce tartan a mäso pre miestne kuchyne. Dorábalo sa tam aj obilie, lebo machovitu pôdu zväčša odvodnili už pred päťdesiatimi rokmi. Pri Kinrosse sa rozprestieral Loch Leven, rozľahlé sčerené jazero s oceľovobelasou hladinou, typickou pre škótske jazerá napájané priezračnými jantarovosfarbenými potokmi z rašelinísk. Elizabeth zastala na brehu vari sedemdesiat krokov od domu — dobre vedela, že by nebolo radno stratiť sa z dohľadu a zahľadela sa ponad Loch Leven na svieže zelené planiny medzi jazerom a zálivom Firth of Forth. Zavše, keď povievalo od východu, cítila vôňu studených hlbín Severného mora, bohatých na ryby, ale dnes vietor prinášal od hôr pach hnijúceho lístia rašelinísk. Na ostrovčeku Lochleven sa vypínal zámok, kde strávila bezmála celý rok vo väzení škótska kráľovná Mária. Ako sa asi cítila žena, ktorá bola zároveň panovníčkou aj väzenkyňou? Žena, ktorá sa usilovala vládnuť krajine tvrdých, priamočiarych chlapov?
