Na jednej z mojich akcií sa zúčastnil viceprezident Microsoftu a prednášal nám o vedúcom postavení. Očakával som nejaký príhovor o bežných problémoch vedúceho pracovníka, ktorým čelil, a poučeniach, ktoré si z práce odniesol. Ale on všetkých prekvapil. Jeho pár úprimných viet prítomných uchvátilo: „Nikdy som neprešvihol manželkine narodeniny, ani narodeniny niektorého z mojich troch detí. Nikdy som nevynechal prvý ani posledný deň školského roka. Nikdy som neprehliadol výročie našej svadby. Nikdy som nezmeškal premiéru školskej besiedky.“ Miestnosť bola plná starších vedúcich pracovníkov a všetci z nich premeškali mnohé zo špeciálnych udalostí, ktoré viceprezident vymenoval. Všetci sa divili, ako je možné, že tento muž, ktorý riadi miliardový biznis v celosvetovom meradle, sa zúčastňuje všetkých takýchto momentov. A tak sme sa ho na to spýtali. Jeho odpoveď bola jednoduchá: „Pretože som dobrý.“ Rozosmiali sme sa. Vysvetlil, že si vyslúžil právo voľby ako je táto, práve preto, že vystupuje na takej vysokej úrovni. Potom pokračoval vo vysvetľovaní porozumenia, k akému on a jeho rodina dospeli – rodinní príslušníci akceptovali, že so stúpajúcim pracovným zaradením budú narastať aj na neho kladené požiadavky, určité chvíle v živote rodiny však uznali za posvätné a nenahraditeľné. Pri preberaní funkcie viceprezident súhlasil, že bude veľa cestovať, súhlasil, že bude tvrdo pracovať, ale neakceptoval, že by premeškal tieto chvíle. Tým, že bol pri takýchto udalostiach vždy prítomný, dával svojim deťom, svojej manželke i sebe najavo, v čom spočívajú jeho priority.