Kapitola V.
Výzva bojovníka
Niet ničoho v tomto svete, s čím by si bojovník nemohol zmerať sily, ak už uvidel samotnú podstatu života a smrti.
Nik nemôže prežiť Cestu Poznania, ak nie je pripravený na objatie smrti. Smrť je najlepším radcom bojovníka.
Lovec, ktorý zavolal silu a ktorý sa zdokonalil v umení lovenia sily, potrebuje už len jediné – získať praktickú skúsenosť. Prostredníctvom skúsenosti sa dostane na úroveň bojovníka. Jediný rozdiel medzi lovcom a bojovníkom je totiž v ich skúsenosti. Neskúsený lovec nevie takmer nič o praktických aspektoch lovenia sily. Bojovník je niekto, kto je zocelený v bitke o silu.
Rozhodnutie o tom, či sa staneme bojovníkmi alebo nie, nie je v našich rukách. O tom rozhodujú sily, ktoré riadia životy všetkých bytostí.
Tento aforizmus v učeníkovi často neprávom vzbudzuje obavy. Nezabúdajme však, že výcvik lovca i bojovníka je totožný, rovnako ako sú totožné ich ciele, a potom sa niet čoho obávať. V konečnom zúčtovaní sa ľudia budú odlišovať iba stupňom získaných praktických skúseností. Preto nikdy nezabúdajme, že skúsenosť nemožno vopred ujednať, pretože niečo také nie je v moci žiadneho človeka. Nikto sa nemôže vyhnúť svojmu osudu, ani ho nemôže zmeniť. Osud určuje skúsenosti konkrétneho človeka počas jeho života. Od nás sa len žiada, aby sme pomáhali pri napĺňaní nášho osudu, a to tak, že budeme inteligentne spolupracovať so silami, ktoré riadia náš život. Práve takto môžeme využiť všetky príležitosti a vyťažiť čo najviac z našej skúsenosti. Hlavným cieľom Toltéckeho učenia je práve inteligentná spolupráca so silami nášho osudu. Celý výcvik učeníka, ktorého súčasťou je i pohyb bodu spojenia, smeruje k získaniu tejto zručnosti. V tejto súvislosti treba zdôrazniť fakt, ktorý sa často prehliada: životné skúsenosti priemerného človeka, lovca a bojovníka tvoria trojuholník, ktorý má zásadný význam pre úplné bytie skutočného Toltéka. Ľudia, ktorí na tento trojuholník zabúdajú, často nadobúdajú mylný dojem, že byť Toltékom znamená zavrhnúť svet. Nič nie je vzdialenejšie od pravdy, pretože bojovník, podobne ako lovec, nikdy svet nezavrhuje, pretože by tak zavrhol i svoju ľudskosť. Zmienené tri druhy životnej skúsenosti tvoria tri samostatné, no vzájomne súvisiace kvality ľudského vedomia. Všetci učeníci musia z kvalít vedomia vyťažiť čo najvyšší potenciál a mimoriadne obozretne ho využívať vo svojom živote. Len blázon sa môže domnievať, že sa možno stať človekom poznania a zároveň poprieť kvality, ktoré tvoria našu ľudskú podstatu. Všetko, čo sa nachádza na ostrove tonalu potrebujeme nato, aby sme získali potrebnú skúsenosť a mohli sa stať bojovníkmi. Nič sa z ostrova nesmie, ani nemôže stratiť a to sa týka i našich rôznych úrovní alebo kvalít vedomia. Lovec i bojovník chápu, že jediným skutočným zmyslom ľudskej existencie na zemi je dosiahnuť úplné vedomie. Bojovník vďaka svojej skúsenosti došiel k záveru, že poznanie je v skutočnosti sila. Uvedený koncept možno lepšie pochopiť, ak si uvedomíme, že sila je energia spojenia. Ak získavame poznanie cez skúsenosť, znamená to, že prostredníctvom skúsenosti vnímame niečo čo sme si predtým neuvedomovali. Takéto vnímanie je, prirodzene, dôsledkom spojenia, ktoré zase vytvorilo silu. Pravdaže, to všetko sa vzťahuje iba na poznanie, nie na informáciu. Nesmieme nikdy zabudnúť, že informácia je iba teória, kým poznanie je čosi, čo získavame zo skúsenosti. Informácia a teória nemajú žiadnu silu, kým sa neuplatnia v praxi, no poznanie je sila. Preto, ak máme získať silu, musíme čo najlepšie využiť všetky naše skúsenosti a zážitky. To zároveň znamená, že sa musíme usilovať čo najviac vnímať. Snaha vnímať predstavuje lovenie sily. Keďže však sila je neuchopiteľným a nepredvídateľným protivníkom, život sa pre bojovníka stáva nekonečnou výzvou.
Bojovník žije podľa výzvy, jeho život sa preto riadi disciplinovanou stratégiou.
