Chaos, Black out, Panika

Vírus Chaos využil bezpečnostné riziko siete mobilných telefónov a rozšíril sa do takmer všetkých telefónnych sietí vrátane izolovaných okruhov bezpečnostných služieb a mafií. Vírus bol technicky vyspelý a povahovo infantilný. Trpel nevinnou úchylkou – spájal ľudí. Z telefónneho zoznamu nakazeného mobilu vybral ľubovoľné číslo a zavolal naň. Zazvonil na oboch telefónoch. Ak dotyční zdvihli, vírus sa preniesol na ďalší mobil a hra pokračovala. Za päť dní si už volal celý svet, čo zablokovalo väčšinu telefónnych sietí. Prvý raz po páde berlínskeho múru použili americký a ruský prezident starý červený telefón. Bolo to jediné neobsadené spojenie. Bolo priame, neobsahovalo elektroniku a fungovalo. Na mimoriadnom zasadaní ôsmich najvyspelejších štátov sveta a Číny, ktoré sa konalo týždeň po vypuknutí epidémie, bol už Chaos na ústupe. Ak tri dni nenašiel nenakazený telefón, prestal fungovať. Nebezpečenstvo sa pominulo. Premiéri a prezidenti nie sú počítačoví experti a väčšinou ani vizionári. Nemali čo riešiť. Prizvaní špecialisti síce varovali pred opakovaním podobnej epidémie, avšak zmysluplná obrana by si vyžadovala globálne opatrenia, ako napríklad odovzdanie časti národných suverenít. Väčšina štátnikov o tom odmietla rokovať. Budúce ohrozenie ich desilo menej ako strata popularity. Schôdzka prijala iba všeobecné uznesenie o potrebe zvýšiť bezpečnosť mobilných telefónov. The Economist konštatoval, že prišla doba čakania na katastrofu.

Black out

Po druhom výpadku elektrární v New Yorku v lete 1977 bol elektrický rozvodný systém USA podrobený všestrannej systémovej analýze a rozdelený do bezpečnostných okruhov. Všetky okruhy mali prísne oddelené zdroje, riadenie aj rozvodové siete, takže výpadok všetkých okruhov bol takmer vylúčený. New York Times napísal: „Elektrický rozvodný systém mesta New York je bezpečný ako Titanic. Nastupujte, prosím!“ Bol to iba kuvičí hlas rozumu. Najbližší Black out prišiel až o štvrť storočia. Spôsobil ho červ Alfred Nobel, ktorého do riadiaceho centra rozvodných sietí vpustil trójsky kôň Delta minor. Delta minor bol riadne zaregistrovaný a oficiálne používaný program. Umožňoval sledovať výkyvy spotreby elektriny pre federálny daňový úrad. Ten mal podozrenie, že mesto New York využíva výkyvy spotreby elektriny na neoprávnené daňové úľavy, keďže spotreba sa inak zdaňuje pri slabej a inak pri silnej prevádzke. Federálna banka síce navrhla rovnú daň, ktorá by vylúčila daňové podvody, vláda však uprednostnila prísnejšiu kontrolu a povolila inšpekčným programom vstup do ľubovoľného riadiaceho centra elektrického rozvodu. Vrátnikom sa stal Delta minor. Dodnes nie je jasné, ako červ Alfred Nobel získal vstupné kódy, ktoré Federálna informačná agentúra menila každých 6 hodín. Zdá sa, že to prezrádzal sám kódovací program, ktorý z pohodlnosti obsluhy bežal v otvorenom režime. Červ Alfred Nobel vnikol do riadiaceho systému a v priebehu mesiaca nakazil všetky izolované siete. Potom vymazal systémové hodiny. Následkom toho došlo v algoritme k deleniu nulou, ktoré rozšírilo po celom systéme varovanie o nekonečnom výpadku výkonu. Keby v riadiacich centrách elektrární sedeli ľudia, na čelo by im vyrazil studený pot. Počítače sa nepotia. Nariadili nekonečné zvýšenie výkonu. Celý systém, rozprestierajúci sa od Niagarských vodopádov až po Washington, skolaboval v priebehu niekoľkých minút.

Panika

Black out trval nekonečné tri dni. Elektrárne sa zapínali, Alfred Nobel im vymazával čas, program delil nulou a výkon sa zvyšoval, kým znovu neskolabovali. Aj keď technici zistili, že riadiaci program nefunguje, nenašiel sa nikto, kto by dokázal manuálne riadiť sústavu elektrární. V pivnici Bieleho domu vrčal dieselový agregát a zbor poradcov sa pokúšal vysvetliť zúriacemu prezidentovi, čo je to delenie nulou. Prezident nebol matematik, ale empirik. Pochopil, že ak vinou triviálnej matematickej operácie môže ľudstvo prísť o elektrinu a nikto tomu nedokáže zabrániť, prišiel čas takúto organizáciu sveta zmeniť. Vo všeobecnom kriku Oválnej pracovne si mlčky listoval v Coolidgeových pamätiach...