Vzala som do ruky mobil a začala naťukávať správu. Vstávaj láska, budím ťa..... Len sa pomrvíš a trochu zavrčíš.... Vstávaj, pohladím ťa.... Preberáš sa pomaly, ale kamoš je rýchlejší... A keď vsuniem ruku pod perinu, cítim jeho pulz.... Otvoríš oči, usmeješ sa.... Prečo máš moje tričko? pýtaš sa... V noci mi bolo zima... Zahrial by som ťa tak ako teraz... odpovedáš. Pritiahneš ma k sebe a bozkávaš na kľúčnu kosť... Čo to máš v ruke za chrbtom? spýtaš sa a chytíš mi tú ruku.... Fľašu šľahačky.... Máš chuť... Mám. Na všetko. Dnes so šľahačkou.... Už si úplne zobudený. Celý. Ty aj kamoš. Vytrhneš mi šľahačku z ruky a postriekaš ma na bradavkách a bruchu a dôkladne to zlíizneš.... Kým sa posunieš nižšie, beriem si do ruky šľahačku ja.... Zdobím tvoju hruď, bradavky, potom sladkosť stieram jazykom...

XXXXX

„V noci si nespala.“ „Rozmýšľala som, Elis. A mám pocit, že sa mi z toho dvojnásobne zväčšila hlava. Alebo mi zostane taká nepravidelná ako Simpsonovcom,“ zahihňala sa. „Mysli na malú, to je tvoje slnko, ty Simpsonová. A... Veď vieš, čo vždy platí: na každom konci je pekné to, že sa začne niečo nové...“ „Nepomáha mi to, ale viem to. Ktosi múdry raz povedal, že láska je iba výmysel diamantového priemyslu, nič viac. Keby som nepoznala teba s Borisom, tak teraz na prvý šup uverím.“ „Mysli pozitívne.“ Eva napokon pochopila, že ani jeden z tých dvoch mužov, ktorí jej zohrievali posteľ, nebol tým pravým a neurobil by ju šťastnou. Chlap musí ženu nosiť na rukách, alebo sa tak pri ňom žena musí cítiť. To je láska.

XXXXXXX

„Napíš scenár k filmu, Eliška, veď toto ani nie je možné. Bez hádok, rozchodov, návratov a afér... Také vzťahy dnes už nie sú. Celý svet je akýsi pokrivený.“ „Ale sú. Ak ten vzťah naozaj chceš, naučíš sa v ňom veľa vecí. O chlapovi aj o sebe. A treba brať realitu takú, aká je.“ „Som síce staršia, ale vidíš, učím sa od teba... Je to o pravej láske, však?“ „Veru, ak cítiš niečo menej, neklapne to.“ „Včera som si niekde prečítala nádhernú myšlienku: Pýta sa láska priateľstva – - načo si tu ty, keď som tu ja? A priateľstvo odpovedá – - aby som vyčarovalo úsmev tam, kde ty necháš slzy...“