Technik Paľo Makovíny, ktorý humoristov sprevádzal, bol majster v rýchlom jedení. Obed dokázal skonzumovať v rekordnom čase. Zdôvodňoval to svojou profesiou: ako zvukár musel byť rýchly, aby stihol postaviť aparatúru, skôr ako sa najedia herci či muzikanti. Žartom dodával, že občas s kolegami usporiadali preteky. Najpomalší jedák, ktorý kolektív najviac zdržal, musel zaplatiť za trest všetkým obed. Stano Radič zobral tento žart osobne. A hoci humoristi neboli v jedení nijakí rekordéri, v okamihu, keď si Filip šúľal prvú cigaretku, púšťal sa Radič iba do druhého chodu. Keď si všimol, že ostatní už dojedli, namosúrene odložil príbor a vyhlásil: „Kašlem na to, už nechcem!“ Táto situácia má grotesknú dohru. Keď sa istá novinárka opýtala Rasťa Piška, ako si humoristi krátia voľný čas na zájazdoch, spomenul príhodu s rýchlym jedením. Na otázku, kto z partie obeduje najpomalšie, odpovedal popravde – Stano Radič. O týždeň vyšiel článok s titulkom: Radič na zájazdoch platí všetkým obedy! Bola to prvá, zatiaľ nevinná skúsenosť s bulvárom, keď novinárka prifarbila fakty tak, aby vznikol zaujímavejší článok. Časopis si prečítala aj nič netušiaca Stanova manželka Iveta a so smiechom mu vyčítala: „Teraz už viem, Stanko, prečo nikdy nemáš peniaze!“