MARS, 22. august, Dva dni pred výbuchom

Conticinium ... Akvadukt opustili dve hodiny pred úsvitom, štverali sa pri mesačnom svetle do vrchov, ktoré hľadeli doďaleka za prístav - šesť mužov v jednom rade, viedol ich staviteľ. Sám ich vyhnal z postele - všetci mali zmeravené údy a namosúrené a zahmlené tváre - a teraz ich počul, ako sa naňho za jeho chrbtom sťažujú; ich hlasy sa v teplom nehybnom vzduchu rozliehali oveľa hlasnejšie, než si to uvedomovali. "Strieľa si z nás," zamrmlal ktosi. "Chlapci by mali ostať pri svojich knihách," povedal ktosi iný. Začal robiť dlhšie kroky. Nech si zašomrú, pomyslel si. Už teraz cítil, ako sa začína zvyšovať ranné teplo, prísľub ďalšieho dňa bez dažďa. Bol mladší ako väčšina chlapov z jeho pracovnej skupiny a nižší než ktokoľvek z nich: mal pevnú svalnatú postavu a hnedé, nakrátko ostrihané vlasy. Rukoväte nástrojov, ktoré niesol na pleci - ťažký bronzový čakan a drevenú lopatu -, sa mu šúchali o dočervena opálený krk. Napriek tomu sa prinútil, aby naťahoval svoje holé nohy tak ďaleko, ako dočiahnu, svižne sa odrážal z kroka na krok, a až keď sa ocitol vysoko nad Misenom na mieste, kde sa chodník rozvetvoval, zložil svoje bremeno a čakal, kým ho dohonia ostatní. Rukávom tuniky si utrel z očí pot. Aké ligotavé a snové nebesia majú ľudia tu na juhu! Ešte aj krátko pred úsvitom bolo vidno, ako zapadá za horizont veľká hemisféra hviezd. Videl rohy Býka, opasok a meč Strelca, boli tu Saturn a Medvedica, ba aj súhvezdie, ktoré sa nazývalo Oberač hrozna, vychádzalo na deň Caesara, dvadsiateho druhého augusta, teda po sviatku Vinálií, a určovalo, že je čas oberať hrozno. Zajtra večer bude mesiac v splne. Zdvihol ruku k oblohe. Jeho tupé prsty vyzerali na pozadí ligotavých súhvezdí čierne a ostré. Roztiahol ich, zovrel, znova roztiahol - na chvíľu sa mu zazdalo, že to on je tieň, ničota, svetlo samo bolo podstatou. ...