„Prečítal som ten rukopis, ktorý prišiel zabalený do zástery,“ poznamenal. „Tá kniha je majstrovské dielo. Napísalo ju amišské dievča. Chcem jej dať ponuku. Pravda, ak sa mi k nej podarí dostať,“ dodal nervózne. „Čo to znamená? Žije v úkryte?“ „Takmer akoby žila. Vieš niečo o amišoch?“ „Nie veľa,“ pripustil Pat. „Žijú v Pensylvánii, smiešne sa obliekajú a sú odporcami vojenskej služby.“ „Žijú v sedemnástom a osemnástom storočí. Nemajú nič, čo vtedy neexistovalo, vrátane telefónov, áut, počítačov, televízie a akéhokoľvek elektrického zariadenia. Je to uzavretá náboženská sekta, ktorú vedú staršinovia cirkvi. Kým nedostanem povolenie od jej otca alebo neutečie, čo je nepravdepodobné, nedostanem sa do jej blízkosti.“ „Preboha, veď to je ako väzenie.“ Pat vyzeral otrasený. „Možno. Im sa však taký život páči a hovorí sa, že sú to veľmi milí ľudia. Iba neviem, čo si myslia o ženách, ktoré píšu knihy. Čosi mi hovorí, že sa im to nebude páčiť.“