„Ako si to mohol urobiť? Ako si sa im mohol len tak...“ „Nebol som členom skupiny, ktorá zavraždila tvojho brata, ale robil som podobné veci.“ Zhrozene naňho pozrela a on prikývol. „Vchádzal som do cudzích domovov, zabíjal ľudí a nechával ich ležať tam, kde sa zrútili. Prenasledoval som chlapov cez lesy a púšte, v mestách aj na moriach a všetkých som likvidoval. Nie som... nie som nevinný, Grier. Páchal som tie najodpornejšie veci, aké môže jeden človek vykonať druhému, a dostával som za to peniaze. Nevládzem už vláčiť so sebou všetky tie príšerné skutky. Vyčerpávajú ma spomienky, zlé sny a nepretržité napätie. Myslel som, že útek to vyrieši, ale nie je to tak. Už nevládzem ďalej žiť ani sám so sebou. Ani jednu noc. Okrem toho, ty si právnička. Vieš, ako znie rozsudok za vraždu. A toto,“ pohojdal tlačidlo na retiazke, „je trest smrti, ktorý si zaslúžim. Chcem ho.“ Nespúšťala z neho oči. „Nie. Nie. Viem, že si ma chránil vlastným telom. Neverím, že by si bol schopný...“ Isaac si stiahol vetrovku aj tričko a obrátil sa, aby Grier mohla vidieť veľké tetovanie zubatej s kosou, ktoré mu pokrývalo celý chrbát. Zalapala po dychu a Isaac zvesil hlavu. „Pozri sa nižšie. Vidíš tie značky? To sú všetci tí mŕtvi, Grier. Sú to bratia, otcovia a synovia, ktorých som poslal do hrobu. Nie som nevinný človek, čo si zaslúži ochranu. Som vrah, ktorý dostane, čo mu patrí.“