"Každý deň sa na mňa valia milióny informácií o tom, čo mám robiť, čo mám jesť, ako mám cvičiť, ako mám žiť, čo prijímať a čo odmietať. Stále mi niekto podsúva nejakú všeplatnú pravdu, nejakú večnú, nemennú, stopercentne overenú a zaručenú dogmu. A vždy z toho nakoniec vzíde totálna blbosť. Neexistuje návod na život. Nie sú žiadne pravidlá, ktoré by mi dokázali čokoľvek zaručiť. A preto ničomu neverím. Pretože neexistuje nič, čomu by sa veriť dalo."

Má pocit, že potrebuje niekam ujsť. Ale kam? Kam sa dá ujsť? Rozprávač dostane možnosť odísť na svoje vysnívané miesto. Bude tam šťastný?

"Prechádzal som sa po bielučkom piesku, len tak som polihoval pri mori a nechával si obmývať nohy. Vychutnával som si príjemný tieň džungle, v ktorej sa strácala pláž. Sedel som tam a počúval jej šum a škriekanie vtákov..."

Každý si vie predstaviť svoj raj. Miesto, kam by ušiel pred celým svetom. Ale vysnívané miesto možno ešte nie je všetko... Keď tam rozprávač neskôr stretne aj svoju vysnívanú ženu, už predsa nič nemôže brániť rozprávkovému koncu - a žili šťastne, až kým nepomreli... Bude to tak?

"Isabella bola lekárka v miestnej nemocnici – to som vtedy ešte nevedel. Pôsobila inteligentným dojmom a bola veľmi pekná. Bola vysoká a štíhla. Mala súmernú tvár a perfektnú postavu. Mala dlhé, tmavohnedé vlasy a tmavohnedé oči. Bola krásne opálená, a keď sa smiala, tak jej biele zuby kontrastovali s opálenou pokožkou. Ligotali sa pritom, a tak vytvárali harmóniu so svetielkom, ktoré jej tancovalo v očiach. Mala nádherné plné prsia, osí driek a úžasne ženské boky..."

Prečítame si na tridsiatej strane happy end? Alebo aj do vysnívaného sveta s vysnívanou ženou príde bežný život s bežnými problémami, aby tam spôsobili pomalý rozklad a rozprávač sa nám zase stratí?

"Ubiehali dni a týždne. Ja som bol čím ďalej, tým viac na dne a čím ďalej, tým viac som mal pocit, že ma zatvorili do klietky. Že ma zotročili, že môj život je úplne bez hodnoty, že som iba zásobovač – nosič peňazí do domácnosti, otrok svojej práce a svojej rodiny."

Tak kam sa dá ujsť? Má vôbec zmysel utekať? Prečítame si, že nemá zmysel ani zostať, ani odísť? Čo má vlastne zmysel? Nájde náš stratený rozprávač odpoveď?