Dievčenský jazdecký tábor
1 / 2
Krajinu sužovala hospodárska kríza, ale naša rodina netrpela. Otec bol lekár a ľudia boli vždy ochotní za zdravie platiť. Okrem toho sme mali aj rodinné peniaze, na ktoré moji rodičia siahli až potom, keď otcovi pacienti boli takí chudobní, že mu nemohli dať ani niečo symbolické zo záhrady ako prejav vďačnosti za jeho služby. To všetko som videla, až keď som sa vrátila z Yonahlossee. Keď som odchádzala, hospodárska kríza pre mňa znamenala čosi iné. Málokedy som vychádzala z domu. Žili sme v malom meste na strednej Floride pomenovanom po mŕtvom indiánskom náčelníkovi. V lete tam bývalo neznesiteľne horúco – vtedy sme ešte nemali klimatizáciu –, cez zimu príjemne sviežo. Zima nám vždy vynahradila leto. So susedmi sme sa takmer vôbec nestýkali, ale mala som tam všetko, čo som potrebovala: patrilo nám tisíc akrov pôdy a niekedy som ráno vyrazila na svojom poníkovi Sasim s nabaleným obedom a vrátila som sa až na večeru, a za celý deň som nevidela jediného človeka.