Valéria Osztatná - Ilúzia

Svet medzi štyrmi stenami je za oknom každodenného života. Svet s farbami, ktoré zahladzujú stopy šedosti dní, keď sa snažíš uniknúť zo života, ktorý ťa nenaplňuje. Nenachádzaš sám seba. Ak čakáš na niečo, čo iba má prísť a ako nemý svedok si pamätáš na časy, keď si sa prechádzal s priateľmi po zelenej lúke, keď ťa ohrievali lúče páliaceho slnka alebo štípal mráz na lícach. Keď sa vietor zakvačil do vlasov a nozdrami si pocítil prichádzajúcu jar, keď všetko ožíva. Sediac za nemou obrazovkou, rozprávajúc sa s nemými tvárami prežívaš nevysvetliteľné pocity lásky, priateľstva ľudí, ktorých spoznávaš čoraz viac. Hodiny ubiehajú, zdá sa ti, akoby minúta nikdy nemala šesťdesiat sekúnd. Oddávaš sa srdcom i dušou tomu nereálnemu svetu, ktorého si sa stal súčasťou. Nazývaš ho realitou, veď vytváraš priateľstvá, vzťahy. Stretávaš nových ľudí so spoločnými záujmami. Prežívaš bolesti, sklamania, snívaš, smeješ sa, plačeš a hádaš sa. Emócie... Dnes už nemusíš prekonávať vzdialenosti, aby si mohol byť na miestach, o ktorých sa predkom iba snívalo kedysi. Priam sa dotýkaš neznámych tvárí, objímaš ich. Pozeráš sa na obrazovku počítača a vidíš ich. Známa vôňa, vôňa poznania. Snívate o krajšom svete, kde ste spojení v láske. Máte svoje drobné boje a ciele. Vytvárate minulosť, prežívate prítomnosť a kým si tam, máte spoločnú budúcnosť. Pamätáte sa na všetko, čo ste spolu prežili. Spomienky sú až príliš reálne vo svete, ktorý sa snažíte oddeliť od skutočnosti, ale srdcom viete, že je to nemožné. Skutočnosť sa od reality oddeliť nedá... Tvoj život sa zmenil, neznáme tváre ti prirástli k srdcu. Šírite lásku. Slová majú neskutočnú moc. Mnohí vám nerozumejú. Zdá sa im, akoby ťa tento svet nielen odbremeňoval, ale zahaľoval do osídiel svojho magnetizmu a nemôžeš bez neho už existovať. Si dôslednejší, opatrnejší v osobnom živote, pretože vidíš, čo sa deje vo svete. Si odsudzovaný pre boje, ktoré zvádzaš, i keď vieš, že konáš v mene dobra. Imaginárny svet je iba v tvojich snoch a podobá sa rozprávke. Čo môžeš vidieť a prežívať, je ďaleko od rozprávky, od sna. Vidíš už nielen lásku a stretávaš nielen ľudí, ktorí sa dotýkajú tvojho srdca. Vidíš satana, ktorý sa snaží ľudí dostať na svoju stranu. Mnohokrát padáš a znova vstávaš. Nevzdávaš ten boj, pretože vojnu si ešte nevyhral. Slzy stekajú tichým šepotom po lícach a zanikajú na perách. Pozeráš sa dookola a vidíš nespravodlivosť. I tu platí, že minca má dve strany. Ľudia vytvárajú nové kontá a hrajú sa na niekoho, kým v skutočnosti nie sú. Môžu si to dovoliť. Človek bez obrázku, iba s mocnými slovami, človek vo svete fantázie dokáže hrať. Uvedomuješ si, že sú to slabí ľudia, ktorí sa boja pozrieť do tváre svojho strachu, ktorí nemajú vlastný život. Využívajú slávu, ktorá im nepatrí, zraňujú tých, ktorých nepoznajú. Ďalší veria, pretože potrebujú akési svetlo nádeje. Srdce ti krváca a uvedomuješ si, že ten boj nemôžeš vzdať. Možno nikdy nevyhráš vojnu, ale musíš sa o to pokúsiť. Musíš bojovať o spravodlivosť a pokúsiť sa zmeniť i tento svet, ukázať lásku, ktorá tak chýba. Pretože sú dve cesty, ako šíriť svetlo. Byť sviečkou alebo zrkadlom, ktoré odráža svetlo. Kým ty máš na výber, možno iní už nemajú. Nevzdávaš sa!