V krajine sa hmlisto, akoby vytesaný z černe, oproti večernému svetlu črtal starý majer Mato Rujo. Jediná škvrna vo vyprázdnenom profile nížiny. V starom mercedese prichádzali štyria muži. Cesta bola vymletá a suchá – neudržiavaná vidiecka cesta. Manuel Roca ich z majera spozoroval. Podišiel k obloku. Najprv zazrel stĺp prachu, dvíhajúci sa nad úrovňou kukurice. Potom začul hluk motora. V týchto končinách už nikto nemal auto. Manuel Roca to vedel. Videl, ako sa mercedes vynoril v diaľke a potom zmizol za dubovou alejou. Ďalej sa už nepozeral. Vrátil sa k stolu a položil ruku dcérke na hlavu. Vstaň, povedal. Z vrecka vybral kľúč, položil ho na stôl a hlavou pokynul synovi. Hneď, povedal syn. Boli to deti, dve deti...