„Kam ideme, Ivet?“ „Žeby na žúr?“ žartuje Iveta. „Nie, povedz,“ previnilo nalieha Vlastička. „Nechala som tam predsa malého.“ „Neboj, chvíľku vydrží.“ „A kam teda?“ „Niekam, kde nebude prekážať, že vyzeráš ako mátoha!“ Iveta trochu prudšie vyberie zákrutu a zvažuje, kam svoju zrútenú kamarátku zavezie. Najradšej by zamierila k sebe domov, lenže tam sa rozvaľuje nadržaný Rado. Už to má! Najbližšie je predsa tá putika, kde si raz chceli kúpiť kofolu. „Pivonka, poznáš?“ úkosom sa zadíva na Vlastičku, ktorá si neohrabane nazúva jej vyradené poltopánky. „Zbláznila si sa?! Do toho pajzla?!“ vytreští oči Vlastička. „Veď práve tam chodieva Maroš s kamarátmi na pivo! Keby som ho tam teraz stretla, tak ho prisámbohu zabijem!“