Bol nádherný. Ten najúžasnejší chlap, akého som kedy stretla, naozaj. Vnútrom mi prebehla šialená žiadostivosť. Túžila som ho cítiť vo svojej blízkosti, chcela som cítiť jeho dotyky a opätovať mu ich. Lenže teraz už viem, že bez jeho dovolenia naňho nesmiem ani siahnuť. A viem tiež, že ho nesmiem o dovolenie prosiť. Naučili ma to naše predchádzajúce stretnutia. Zraniteľnosť zúfalej prosby si užíva až priveľmi. Rád mi odopiera rozkoš, až kým mnou celkom nelomcuje vášeň. Až kým nie som len číre slzy a pot. Páči sa mu, že má nado mnou takú moc. Páči sa mu, že ma úplne ovláda. Prečo ho nedokážem nenávidieť? Niekedy sa mi zdá, že ho milujem. Páska na oči ma mala varovať, že sa rútim tam, odkiaľ niet návratu. Keď sa nad tým spätne zamyslím, tuším ma aj varovala. V okamihu, keď ju hodil na posteľ, pocítila som výzvu a nato mi nabehli zimomriavky. Predstava, že nebudem vidieť, čo sa deje, ma mala vzrušiť, a tak sa aj stalo. Zároveň ma však vystrašila, ale vtedy som ešte nevedela prečo.