Niekde v kútiku duše sa vydesila. Prečo to šampanské zareagovalo tak neuveriteľne rýchlo? Zároveň ju bezhlavo lákalo zažiť to znova. To obrovské uvoľnenie a oddanosť tej chvíli. Neopísateľné. Krásne. Veď sa milovala so svojím úžasným mužom. Spojili sa tak, že každý v miestnosti vedel − patria k sebe. Len oni dvaja. Navždy. Teda, aj toto si Zuza myslela. „Už si hore, ty divoška?“ ozval sa z kúpeľne Praďák. Vyzeral oddýchnutý, svieži, na rozdiel od zdochnutej Zuzy, ktorá ešte stále trpela na výpadky rovnováhy. „Za včerajšok klobúk dole! Takú som ťa ešte nevidel!“ pokýval uznanlivo hlavou čerstvo osprchovaný a prstami si upravoval mokré vlasy. „Všetci z teba žasli, slečna Horlivá!“ Zuza sa začervenala, oprela sa o vankúš a zapálila si cigaretu. Hľadela na vyfúknutý dym a stále sa snažila doplniť väčšinu puzzle, ktoré jej do skladačky ešte chýbali.