Dvadsiaty deviaty deň, 9:15

"Televízny zabávač, televízny zabávač, televízny zabávač, televízny zabávač, rušňovodič." Seržant Hooper prekvapene zdvihol hlavu. "Rušňovodič?" "Pardon. Moja chyba. Televízny zabávač." Vrchný inšpektor Coleridge hodil hrubý spis s profilmi podozrivých na stôl a znova obrátil pozornosť na veľkú obrazovku televízora s videom, ktorý si dali nainštalovať do hlavnej vyšetrovacej miestnosti. Posledné dve hodiny sledoval náhodne vybraté kazety. Garry sa na obrazovke vyvaľoval na zelenom gauči. Bola stlačená pauza, takže sa nehýbal. Keby obraz bežal, bolo by na ňom v podstate to isté, pretože Garry sedel vo svojej zvyčajnej polohe s naširoko roztiahnutými nohami, uvoľneným trupom a ľavou rukou na vajciach, s ktorými sa neprestajne podvedome pohrával. Na jeho pravom členku sa dal rozoznať trocha rozmazaný modrý orol. Coleridge to tetovanie z duše nenávidel. Čo už len môže mať táto tupá zmes arogancie a hlúposti spoločné s orlom? Stlačil prehrávanie a do ticha sa ozval Garryho hlas. "Celý ten tvoj slávny prvoligový manšaft je len desať idiotov a jedna gorila vpredu, zvyčajne totálna briketa." Coleridge sa zúfalo snažil sústrediť. Myseľ mu neprestajne zabiehala inam. Koľko sprostostí dokážu tí ľudia ešte natárať? Pravdaže, každý občas tresne nejakú hlúposť, ale u väčšiny ľudí to jednoducho odoznie. Pri týchto to bolo iné. U nich to pokračovalo donekonečna. A čo bolo ešte horšie, predstavovalo to dôkazový materiál. Musel to počúvať, či chcel, alebo nechcel. "Tým desiatim idiotom stačí stále prihrávať gorile a dúfať, že raz bude nestrážená a podarí sa jej dobrý kop." Svet tieto úžasne hlboké poznatky už raz počul. Boli vybrané do vysielania. Ľudia v agentúre Zvedavec nimi boli nadšení. Slová ako "briketa" a "gorila" v jednej vete znamenali fantastický televízny zážitok. ...