Harry Potter a Fénixov rád
1 / 8
Harry Potter a Fénixov rád, 8. kapitola
Harry mimovoľne zhíkol. Veľká podzemná miestnosť, do ktorej vošiel, bola desivo známa. Nielenže že ju už videl, on v nej aj bol. Toto miesto navštívil v Dumbledorovej mysľomise, tu odsúdili Lestrangeovcov na doživotie v Azkabane. Steny z tmavého kameňa tlmene osvetľovali fakle. Po oboch stranách sa dvíhali prázdne lavice, ale pred ním na najvyšších laviciach sedelo veľa tienistých postáv. Potichu sa rozprávali, ale keď sa ťažké dvere za Harrym zatvorili, nastalo zlovestné ticho. V miestnosti sa rozozvučal chladný mužský hlas. „Meškáte.“ „Prepáčte,“ nervózne povedal Harry, „ja... nevedel som, že čas sa zmenil.“ „To nie je chyba Wizengamotu,“ povedal hlas, „dnes ráno k vám poslali sovu. Sadnite si.“ Harry pozrel na stoličku v strede miestnosti, ktorá mala na operadlách reťaze. Videl už, ako tie reťaze ožili a pripútali toho, kto medzi nimi sedel. Keď kráčal po kamennej dlažbe, jeho kroky sa hlasno ozývali. Opatrne si sadol na kraj stoličky, reťaze hrozivo zaštrngali, ale nespútali ho. Bolo mu zle, ale zdvihol pohľad k ľuďom na lavici nad ním. Bolo ich asi päťdesiat, pokiaľ dovidel, a mali oblečené slivkovomodré habity s ozdobným strieborným „W“ na ľavej strane hrude a všetci hľadeli naňho, niektorí odmerane, iní s úprimnou zvedavosťou. Na prostriedku prvého radu sedel minister mágie Kornelius Fudge. Fudge bol tučný muž, ktorý často nosieval citrónovozelený klobúk, hoci dnes ho nemal, a odložil aj zhovievavý úsmev, ktorý kedysi mal na tvári, keď sa zhováral s Harrym. Po Fudgeovej ľavici sedela tučná bosorka s hranatou bradou a veľmi krátkymi sivými vlasmi, na oku mala monokel a vyzerala odpudzujúco. Vpravo od Fudgea sedela ďalšia bosorka, ale pretože sa stiahla celkom dozadu, tvár jej nebolo vidieť. „Dobre teda,“ začal Fudge. „Obvinený je konečne prítomný, tak začnime. Ste pripravený?“ zavolal na jednu stranu radu. „Áno, pane,“ odpovedal dychtivo hlas, ktorý Harry oznal. Celkom na kraji prvej lavice sedel Ronov brat Percy. Harry pozrel na Percyho a čakal od neho nejaký náznak, že ho pozná, ale nedočkal sa, Percyho oči za okuliarmi s kosteným rámom sa upierali na pergamen a v ruke držal pripravené brko. „Disciplinárne konanie dňa dvanásteho augusta,“ povedal Fudge ozývajúcim sa hlasom a Percy okamžite začal robiť poznámky, „vo veci trestného činu, ktorého sa podľa Nariadenia obmedzujúceho čary mladistvých a Medzinárodného zákona o utajení dopustil Harry James Potter, bytom Privátna cesta číslo štyri, Malé Neradostnice, Surrey. Vyšetrovatelia: Kornelius Oswald Fudge, minister mágie, Amelia Susan Bonesová, vedúca Oddelenia pre presadzovanie čarodejníckeho práva, Dolores Jane Umbridgeová, prvá námestníčka ministra. Súdny zapisovateľ Percy Ignatius Weasley...“ Svedok obhajoby Albus Percival Wulfric Brian Dumbledore,“ ozval sa tichý hlas spoza Harryho, ktorý tak rýchlo otočil hlavu, že si skoro vyvrtol krk. Dumbledore pokojne kráčal po miestnosti v dlhom habite farby polnočnej oblohy s absolútne pokojným výrazom na tvári. Dlhá strieborná brada a vlasy sa mu vo svetle fakieľ leskli, keď prišiel na úroveň Harryho a pozrel na Fudgea cez polmesiačikovité okuliare, ktoré mal nasadené na prostriedku krivého nosa. Medzi členmi Wizengamotu to zašumelo. Všetky oči sa teraz upierali na Dumbledora. Niektorí sa tvárili nahnevane, iní trochu vyľakane, dve staršie čarodejnice v zadnom rade však zdvihli ruky a zakývali mu na pozdrav. Harrymu pri pohľade na Dumbledora v hrudi narastal pocit, ktorý ho posilnil a dodával mu nádej, podobný tomu, ktorý v ňom vyvolala pieseň fénixa. Chcel zachytiť Dumbledorov pohľad, ale Dumbledore sa naňho nepozeral, nepúšťal oči z Fudgea, ktorý očividne znervóznel. „Ach,“ ozval sa Fudge a bolo vidieť, že je celkom vykoľajený. „Dumbledore. Áno. Vy... ehm... tak teda ste dostali... eh... správu, že čas a... ehm... miesto konania sa zmenili?“ „Asi ma minula,“ veselo povedal Dumbledore. „Ale našťastie som omylom prišiel na Ministerstvo o tri hodiny skôr, takže sa nič nestalo.“ „Áno... dobre... myslím, že budeme potrebovať ešte jednu stoličku... ja... Weasley, mohli by ste?“ „Nerobte si starosti, nerobte si starosti,“ príjemným tónom povedal Dumbledore, vytiahol prútik, trochu ním švihol a sčista-jasna sa vedľa Harryho zjavilo kreslo. Dumbledore si doň sadol, spojil končeky dlhých prstov, ponad ne si so zdvorilým záujmom premeral Fudgea. Wizengamot ešte stále šumel šepotom a jeho členovia sa nepokojne mrvili a utíšili sa, až keď Fudge znova prehovoril. „Áno,“ zopakoval Fudge a presúval si poznámky. „Tak teda dobre. Obvinenia. Áno.“ Z kopy pred sebou vytiahol kus pergamenu a čítal: „Obvinenia sú nasledovné: Obvinený dňa druhého augusta dvadsaťtri minút po deviatej hodine vedome, úmyselne a s plným vedomím, že jeho konanie je protizákonné, a napriek tomu, že v minulosti dostal písomné varovanie od Ministerstva mágie po podobnom obvinení, použil kúzlo Patronus v oblasti obývanej muklami a v prítomnosti mukla, čím sa dopustil trestného činu podľa Odstavca C Nariadenia obmedzujúceho čary mladistvých, z roku 1875 a tiež podľa paragrafu 13 Zákona medzinárodnej čarodejníckej konfederácie o utajení. Ste Harry James Potter, bytom Privátna cesta číslo štyri, Malé Neradostnice, Surrey?“ spýtal sa Fudge mračiac sa na Harryho ponad pergamen. „Áno,“ odpovedal Harry. „Dostali ste pred tromi rokmi oficiálne upozornenie od Ministerstva, že ste nelegálne čarovali, však?“ „Áno, ale...“ „A predsa ste večer druhého augusta vyčarili Patronusa?“ „Áno, ale...“ „S vedomím, že nemáte dovolené používať čary mimo školy, kým nedosiahnete sedemnásť rokov?“ „Áno, ale...“ „S vedomím, že ste v tom čase v blízkosti oblasti plnej muklov?“ „Áno, ale...“ „Plne si uvedomujúc, že vo vašej tesnej blízkosti je v tom čase mukel?“ „Áno,“ nahnevane odpovedal Harry, „ale použil som ho iba preto, že sme boli...“ Čarodejnica s monoklom ho dunivým hlasom prerušila. „Vy ste vyčarili riadneho Patronusa? „Áno,“ povedal Harry, „lebo...“ „Fyzického Patronusa?“ „Ako prosím?“ spýtal sa Harry. „Váš Patronus mal jasne definovaný tvar? Mám na mysli – či to bolo viac ako len para alebo dym.“ „Áno,“ odvetil Harry a bol netrpezlivý a trochu zúfalý, „je to jeleň, vždy je to jeleň.“ „Vždy?“ zahučala madam Bonesová. „Vy ste vyčarili Patronusa už predtým?“ „Áno, robím to už vyše roka.“ „A máte pätnásť rokov?“ „Áno a...“ „Naučili ste sa to v škole?“ „Áno, profesor Lupin ma to naučil v treťom ročníku, pretože...“ „Pôsobivé,“ povedala madam Bonesová a hľadela naňho, „skutočný Patronus v tomto veku... naozaj pozoruhodné.“ Niektorí čarodejníci a čarodejníci okolo nej sa zase potichu rozprávali, zopár ich prikyvovalo, ale ostatní sa mračili a krútili hlavami. „Tu nejde o to, aké pôsobivé to kúzlo bolo,“ nevrlo povedal Fudge, „vlastne čím pôsobivejšie, tým horšie, povedal by som, vzhľadom nato, že ho tento chlapec predviedol rovno pred očami mukla!“
(uverejnené s povolením vydavateľstva IKAR)