Hulth ďalej dosvedčil, že Karlsson bol skôr na úteku, nie že by mal nejaký konkrétny cieľ cesty. Chcel sa rýchlo dostať z Malmköpingu, smer a spôsob dopravy boli preňho nepodstatné. Potvrdila to aj Jessica Björkmanová, družka šoféra autobusu Lennarta Ramnéra. Šofér autobusu nemohol byť ešte vypočutý, pretože sa napchal kopou tabletiek na spanie. Ale svedectvo Björkmanovej pôsobilo vierohodne. Karlsson si u Ramnéra kúpil lístok za určitú sumu. Cieľom sa náhodou stala zastávka stanica Byringe. Náhodou. Nie je nijaký dôvod myslieť si, že práve tam na Karlssona niekto alebo niečo čakalo. Príbeh má však aj ďalšiu časť. Pokladník Hulth si síce nevšimol, či Karlsson pred nástupom do autobusu smerom na Byringe ukradol alebo neukradol kufor, ale bolo mu to okamžite jasné zo zúrivej reakcie pravdepodobného člena zločineckej organizácie Never Again. Jessica Björkmanová nespomenula nijaký kufor v súvislosti s tým, čo sa jej podarilo dostať zo zdrogovaného druha, ale fax z Eskilstuny uvádzal, že na stanici Byringe vystúpil najprv Karlsson, okolo 15.20 plus mínus nejaké minúty, a potom člen Never Again, asi o štyri hodiny neskôr, a odtiaľ odišli na neznáme miesto. Prvý menovaný, ktorý ťahal za sebou kufor, je sto rokov starý, posledne menovaný je asi o sedemdesiat-sedemdesiatpäť rokov mladší.