Sedeli sme v rodinnom salóne. V tej istej miestnosti, kde som absolvovala pohovor, ibaže tentoraz sedeli na pohovke pani Traynorová s dcérou a ich stará uslintaná suka medzi nimi. Pán Traynor stál pri kozube. Mala som oblečené minišaty, na nich džínsové sako a k tomu vojenské baganče. Spätne som si uvedomila, že keď som sa rozhodla predostrieť im svoj návrh, mala som sa obliecť profesionálnejšie . „Ujasnime si to.“ Camilla Traynorová sa predklonila. „Chcete Willa vziať z domu.“ „Áno.“ „A absolvovať s ním kadejaké dobrodružstvá.“ Vyslovila to, akoby som sa práve podujala, že na ňom uskutočním operáciu cez kľúčovú dierku. „Áno. Ako som už povedala, sama si zatiaľ nie som istá, čo s ním môžem robiť. Ale ide mi hlavne o to, aby netrčal zavretý medzi štyrmi stenami a trochu si rozšíril obzor. Spočiatku by sme mohli podniknúť nejaké výlety v najbližšom okolí, ale po čase by sme mohli zájsť aj ďalej.“