Nevládzem držať oči otvorené. Mám pocit, že by som sa dokázala prepadnúť do hlbokého, oblažujúceho spánku rovno tam, kde stojím. Zamierim do spálne, no zabudnem na uvoľnenú dosku. Na okamih stuhnem, hryziem si peru. V duchu si sľúbim, že tú dosku hneď ráno pritlčiem, a zvalím sa do postele. Prosím, Joe, spi. Urob to pre svoju mamu. Keď položím hlavu na vankúš, čelo postele zavŕzga. Zatajím dych. Malý mrnkne. Ležím nehybne ako mŕtvola. Bojím sa vydýchnuť, bojím sa mihnúť okom. Prosím, Joe! Prosím, spi. Prosím, nezobuď sa. Vidím jeho zdvihnutú rúčku. Šmátrajúcu pästičku, ktorá ma hľadá. Najradšej by som ho po nej udrela. Teraz nie, Joe. Nechaj ma spať. Nechaj ma spať!