Vybrala fotografiu mojej matky. „Bola to skutočne krásna žena, čo povieš?“ spýtala sa. Potom podržala fotografiu s Alexom. „Len sa naňho pozri!“ zasmiala sa a v hlase jej bolo cítiť hrdosť i súrodeneckú rivalitu. Vyberala ďalšie fotografie a ku každej mi povedala niekoľko slov. Vtedy som si pomyslel, že táto preslávená speváčka, ktorá svojím hlasom teší milióny ľudí na celom svete, je stále obyčajné dievča s vrúcnym vzťahom k rodine. V tom okamihu som bol na svoju dcéru veľmi hrdý. Amy mala v ten deň výbornú náladu, s radosťou som sa zdržal, no približne po hodine som už naozaj musel ísť. Pred odchodom sme sa objali. Cítil som, že je to zase ona. Naberala silu, doma si zriadila telocvičňu. „Keď sa vrátiš, skúsime v štúdiu ten duet,“ navrhla mi cestou k dverám. Obaja sme mali dve obľúbené pesničky: Fly Me to the Moon a Autumn Leaves. Amy si želala, aby sme jednu z nich spoločne naspievali. „Poriadne ich nacvičíme,“ dodala. „Až naprší a uschne,“ zasmial som sa. Podobné plány sme totiž spriadali celé roky. Aj napriek tomu ma potešilo, že o tom opäť uvažuje. Keď som odchádzal, naposledy som jej zamával z auta. Svoju dcéru som už živú nevidel.