„Pracujte ďalej a pritom sa môžeme aj zhovárať,“ povie Sara akoby dobromyseľne. Spomínam si, ako sme raz po nedeľnom obede umývali riad a Sara zrazu vyhlásila, že by to rada robila s podozrivou osobou – ona by riad umývala a podozrivý ho utieral. Osoba zaujatá nejakou prácou oveľa ľahšie vypovedá pravdivo. Vtedy som sa vyľakala, či Sara nechce zo mňa niečo vytiahnuť. „Povedali vám, že zo založenia požiaru obviňujú Adama Coveyho?“ spytuje sa Sara. „Áno. Moje rozhodnutie nepodávať žalobu ani sa ďalej nezaoberať obvinením plne podporuje správna rada. Som presvedčená, že išlo o uličnícky čin so zlým koncom a chudák Adam už bol potrestaný viac než dosť. Určite ho trápi strašný pocit viny.“ „Dobre ho poznáte?“ „Nie. Prirodzene, viem o koho ide. No fakticky ho nepoznám. Riaditelia škôl sú dnes väčšmi manažérmi podnikov než pedagógmi, a tak veľkú väčšinu žiakov, žiaľ, nepoznám.“ Keď Jenny navštevovala Sidley House, pani Healeyová vždy mala otvorené dvere a do jej kancelárie žiaci ustavične vstupovali a zase z nej vychádzali. Keďže chcela byť s nimi v kontakte, raz do týždňa v každej triede učila. Adam ju už poriadne ani nevidel. „Nezdá sa vám čudné, že osemročný – iba osemročný – chlapec môže spáchať podpaľačský čin?“ spytuje sa Sara.