Skutočný dôvod opatrení sa nikde neuvádzal. Zamestnanci si však šepkali o tajomnej „návšteve“ a žartovali, čo sa spýtajú „hosťa“, ak dostanú príležitosť. Každý si musel upratať pracovný stôl. Všetky fotografie a plagáty mali byť schované vrátane malej pohľadnice, ktorú mal náš prekladateľ v akejsi kutici. Bola to kresba v štýle propagačných plagátov päťdesiatych rokov, lenže na tejto bol zobrazený Putin a nápis: Všetko vidím, už zasa nepracuješ! Keď sme sa správkyne opýtali, prečo zvesili dvere, neveriacky si nás premerala pohľadom. „Nepočuli ste, kto k nám zajtra príde?“ čudovala sa. Prirodzene, zamestnanci o tom hovorili už od piatka, no o premiérovi Vladimirovi Putinovi sa rozprávalo iba nepriamo ako o „dôležitej návšteve“ či „výnimočnej udalosti“, prípadne – a taký postoj zaujala správkyňa – ako o „ňom“. „Príde okolo jedenástej, teda ak bude mať chuť. Prejde tadeto do archívu a odtiaľ do tlačovej miestnosti.“ Správkyňa Tatiana poznala itinerár a cez víkend osobne tri razy povysávala určené chodby a miestnosti. V podstate to robila doteraz, čistila každý kút, do ktorého by predseda vlády mohol zablúdiť čo i len pohľadom. „Nie je to žiadna novinka,“ zdôverila sa, „inak to nebolo ani za Jeľcina. A potom nás pošlú preč, aby sme nezavadzali.“ Lenže jej námaha nakoniec mohla vyjsť nazmar. „Čo ak vôbec nepríde?“