<br>Predslov k slovenskému vydaniu

Očkovanie sa v ostatných rokoch stalo horúcou témou, ktorá plní stránky novín i časopisov, vysielací čas rozhlasov i televízií, ale predovšetkým internetové stránky, blogy a diskusné fóra. Niet divu, veď očkovanie je na Slovensku celoplošné a povinné, čo znamená, že očkovanie sa týka naozaj všetkých – s výnimkou niekoľko málo nešťastníkov, ktorí sú tak vážne chorí, že majú lekárom potvrdenú kontraindikáciu očkovania. S rastúcim množstvom tzv. civilizačných chorôb, akými sú alergie, rakovina, cukrovka či neurologické poruchy – hyperaktivitou počnúc a autizmom končiac –, si mnohí občania, predovšetkým však rodičia takto postihnutých detí, kladú otázky: „Kde sa stala chyba? Môže za to náš nezdravý životný štýl – vysedávanie za počítačom a sledovanie televíznych programov namiesto pohybu na čerstvom vzduchu? Fastfoodová strava zhltnutá v zhone bez poriadneho požutia? Pesticídy v zelenine? Prídavné látky v priemyselne spracovaných potravinách? Znečistenie ovzdušia, vody a pôdy? Nebezpečné chemikálie v kozmetike a drogérii?“ Sčasti určite aj to. Mnohí rodičia však pozorovali prvé príznaky zmienených chorôb u svojich detí krátko po očkovaní tou či onou vakcínou. Je to len vzácna zhoda okolností, alebo za to v tom či onom prípade skutočne môže očkovanie? Rozmach internetu, ktorý zažívame od začiatku tohto tisícročia, nám priniesol donedávna netušené možnosti: sprístupnil obrovské množstvo informácií a umožnil nám rýchlo a lacno sa spojiť s ľuďmi trebárs aj na opačnom konci sveta. Keď si dnes lámeme hlavu nad diagnózou nášho dieťaťa, môžeme sa o nej dočítať na internete v celom rade encyklopédií, elektronických kníh, odborných článkov či špecializovaných portálov. Keby nám to bolo málo, môžeme sa v priebehu niekoľkých sekúnd opýtať v tematicky zameranom diskusnom fóre alebo napísať združeniu rodičov podobne postihnutých detí z USA či Austrálie a ešte v ten deň dostať odpoveď. Vďaka tomu zisťujeme, že nie sme sami, koho deti majú problémy, ktoré sa objavili krátko po očkovaní, máme sa s kým poradiť a pri troche šťastia nájdeme aj riešenie alebo aspoň zmiernenie problému. Ak vieme len o jednom takom prípade (o tom našom), možno sa necháme presvedčiť, že to je len náhoda a s očkovaním to nijako nesúvisí. Keď však natrafíme na internete na stovky ďalších prípadov, ktoré tomu nášmu akoby z oka vypadli, z náhody sa stane vzorec – zhoda okolností, ktorá sa opakuje príliš často na to, aby mohla byť náhodou. V spoločnosti, ktorá je na viacerých úrovniach vyslovene chorá a zo všetkého najviac choré je zdravotníctvo, sa zdravie stáva čoraz vzácnejšou hodnotou. Zbesilá komercializácia spôsobila, že naše zdravie i zdravie našich detí sa stalo predmetom obchodu. Drvivá väčšina najpredávanejších „liekov“ vlastne nič nelieči, iba potláča navonok viditeľné príznaky choroby a v skutočnosti chorobu len zhoršuje. Patria aj očkovacie látky medzi takéto „lieky“, ktorých prínosy sú len predstierané a ktoré nám v skutočnosti robia medvediu službu? Ide ich výrobcom naozaj o zdravie nás a našich detí, ako nás presviedčajú pôsobivé reklamy na očkovanie? Alebo nesledujú nič iné než svoj zisk, aj keby tým pripravili o zdravie či život milióny ľudí? Je stúpajúci počet plošných očkovaní hlavným vinníkom epidémie autizmu, astmy či cukrovky? Autor Dr. Alexander Kotok dáva v knihe, ktorú držíte v ruke, na tieto otázky jasné a logické odpovede, ktoré asi šokujú nejedného čitateľa, čo sa doposiaľ nad očkovaním do hĺbky nezamýšľal. Pomáha čitateľovi vyznať sa v záplave navzájom protichodných informácií z internetu či iných médií. Dr. Kotok si nekladie obrúsok pred ústa. Nie je taktný ani diplomatický, nechodí okolo horúcej kaše, naopak – ide priamo a nekompromisne k jadru problému. Odvážne a bez zaváhania pomenúva veci pravými menami a nemá problém svoje tvrdenia logicky zdôvodniť a dokladovať. Nepúšťa sa do uletených konšpiračných teórií, ale stojí nohami pevne na zemi. Táto kniha je napísaná ako dialóg rodiča-laika s lekárom, ktorý o očkovaní vie svoje. Tento lekár sa nehrá na odborníka chrliaceho odborné výrazy, aby mu laik nedokázal porozumieť a ohúrený jeho „odbornosťou“ sa vzdal zdravého sedliackeho rozumu a zveril svoj osud do jeho rúk, a to v slepej viere v jeho poznanie a dobré úmysly, veď„lekár najlepšie vie, čo je pre mňa dobré“. Dr. Kotok sa – naopak – vyjadruje tak, aby ho pochopil aj človek, ktorý neštudoval na vysokej či strednej škole. Vyzýva čitateľa k samostatnému kritickému mysleniu, k tomu, aby kládol hĺbavé a aj veľmi nepríjemné otázky. Aby sám hľadal pravdu a nebál sa konfrontovať svojho lekára čo aj s úplne „kacírskymi“ názormi, skúsenosťami či štúdiami. Aby si pýtal od lekára dôkazy sebavedomých tvrdení o bezpečnosti a účinnosti očkovania. Aby sa neuspokojil s vyčítavou otázkou lekára: „Snáď si nemyslíte, že by som vášmu dieťaťu chcel(a) ublížiť?“ Aby rozhodnutie rodiča-laika dať svoje dieťa zaočkovať nebolo založené na slepej viere v dobrotivosť a nespochybniteľné vzdelanie lekára, ale na overiteľných faktoch, objektívnom poznaní a jasnej logike. Sám Dr. Kotok bez zbytočných emócií odpovedá aj na také otázky, na ktoré by nejeden zarytý odporca očkovania sotva našiel zmysluplnú odpoveď. Z jeho brilantných postrehov možno vybadať veľký rozhľad, ktorý v oblasti očkovania má. Jeho kniha, určená pôvodne ruskému čitateľovi, je však zaujímavá aj z iného dôvodu. Na jednej strane sa v Rusku používajú sčasti iné vakcíny než na Slovensku, ruský očkovací kalendár sa líši od slovenského, v Rusku je iná epidemiologická situácia, a tak niektoré pasáže z knihy nemožno uplatniť v slovenskej realite. Na druhej strane môžeme Rusom ticho závidieť to, čo je na Slovensku, žiaľ, zatiaľ len zbožným prianím mnohých rodičov: plne slobodnú voľbu v očkovaní. A hoci v mysliach mnohých Slovákov a Sloveniek je Rusko zaostalou krajinou, kam by sa báli vôbec vycestovať, na dosiahnutie slobodnej voľby v očkovaní tam nikto nemusí usporadúvať petície, ako sa to deje u nás, tá tam už jednoducho je. Tým sa Rusko v porovnaní so Slovenskom skutočne stalo povestnou „krajinou, kde zajtra znamená už včera“. Napriek tomu, že v češtine už vyšli dve knihy, ktoré sa (každá trochu inak) snažia systematicky spracovať otázku očkovania pre radového občana, čo nemá doktorát z medicíny – kniha nemeckého detského lekára Dr. Martina Hirteho Očkování – pro a proti a kniha českej fyziologičky a vývojovej biologičky prof. Anny Struneckej Varovné signály očkování, – a tomu, že Slováci a Slovenky spravidla nemajú problém čítať knihy v češtine, slovenský preklad knihy Dr. Kotoka rozhodne nie je vozením dreva do lesa ani liatím vody do mora. Táto kniha je písaná úplne iným štýlom, je zrozumiteľná naozaj pre každého rodiča a nájdete v nej mnohé fakty a súvislosti, ktoré by ste v už spomenutých knihách hľadali márne. Keby ste ani nemali záujem (alebo čas) čítať dajakú inú knihu o očkovaní, túto knihu si rozhodne prečítajte. Vaše zdravie a zdravie vašich detí určite stojí za vynaložený čas a námahu.

Ing. Marián Fillo, recenzent