Theodore Boone: Detský právnik
1 / 7
O desiatej večer už Boonovci sedeli doma pred televízorom. Sudca spal na pohovke s hlavou v Theovom lone. Vražda pani Duffyovej bola v Strattenburgu hlavnou správou. Dve miestne televízne stanice nevysielali v ten večer nič iné. Ukazovali, ako Pete Duffy odchádza zo súdnej siene obklopený právnikmi, koncipientmi a ďalšími mužmi v tmavých oblekoch s vážnymi tvárami. Iné video, natáčané zhora, zobrazovalo domov Duffyovcov pri šiestej hracej dráhe na Waverly Creek. Reportér pred súdnou sieňou rýchlo zopakoval obsah svedectiev. Sudca Gantry upozornil právnikov, policajtov a svedkov, aby nezverejňovali svoje myšlienky alebo názory.
Sudca Gantry zakázal v súdnej sieni kamery. Novinári sa zdržovali mimo siene.
Theo nerozprával o ničom inom. Jeho rodičia sa s ním zhodli, že Pete Duffy je vinný. No zdalo sa, že dokázať to bude veľmi ťažké.
Cez reklamnú prestávku začal Theo kašľať. Keď sa mu nepodarilo upútať pozornosť rodičov, rozkašlal sa ešte viac a potom povedal: „Začína ma bolieť hrdlo.“
„Si nejaký bledý,“ zareagoval otec. „Asi budeš chorý.“
„Necítim sa dobre.“
„Máš červené oči?“ spýtal sa otec.
„Myslím si, že áno.“
„Bolí ťa hlava?“
„Áno, trochu.“
„Máš nádchu? Tečie ti z nosa?“
„Áno.“
„Kedy si sa nakazil?“ zapojila sa mama.
„Si veľmi chorý,“ povedal otec. „Povedal by som, že by si zajtra nemal ísť do školy, aby si tú hroznú nákazu nešíril. Možno by bolo lepšie, keby išiel na súd sledovať proces s Petom Duffym. Čo myslíš, mama?“
„Och, rozumiem,“ odvetila. „Náhla chrípka.“
„Pravdepodobne zasa jedna z tých nepríjemných dvadsaťštyrihodinových príhod, ktorá sa zázrakom skončí na konci školského dňa,“ povedal otec.
„Naozaj sa necítim dobre,“ povedal pristihnutý Theo, ktorý sa však naďalej pokúšal hrať svoju hru.
„Vezmi si aspirín, možno ti kašeľ prejde,“ poradil mu otec. Woods Boone zriedkakedy chodil k lekárovi a bol presvedčený, že väčšina ľudí míňa priveľa peňazí na lieky.
„Môžeš ešte raz zakašľať, Teddy?“ spýtala sa mama. Ako matka prejavovala trochu viac súcitu, keď sa cítil zle. Pravda bola taká, že Theo aj v minulosti predstieral chorobu, keď mal v pláne niečo lepšie ako školu.
Otec sa začal smiať. „Bol to veľmi chabý kašeľ, Theo. Dokonca aj na tvoje pomery.“
„A keby som zomieral?“ bránil sa Theo, potláčajúc smiech.
„Áno, ale nezomieraš,“ odvetil otec. „Ak sa zajtra objavíš v súdnej sieni, sudca Gantry ťa dá zatknúť za záškoláctvo.“
„Nepoznáš nejakého dobrého právnika?“ odsekol Theo. Mama sa začala smiať a o sekundu pochopil žart aj Woods.
„Bež spať,“ ukončil debatu.
Načisto porazený Theo so Sudcom v pätách vyšiel po schodoch. V posteli si otvoril notebook, aby zistil, či je April pripojená.