„Nemá kurtizána vedieť aj nejaké intímne veci?“ šepla Hana so zapýrenou tvárou. Tama si vyklopkala fajku o škatuľu s tabakom a premerala si ju skúseným pohľadom. „Chceš sa naučiť spev noci, je tak?“ Hana prikývla. „No dobre. My klietkové vtáky o tom rozhodne niečo vieme. Na noc si ma rezervoval Šosaburó. Je to skúsený milenec, veľmi vášnivý, naozaj schopný. Môžeš sa dívať celú noc, ak chceš. Robia to všetky dievčatá.“ Prižmúrila oči, až z nich zostali dve štrbiny, a prešla si jazykom po perách. „A máš pravdu, sú techniky, ktoré by som ťa mohla naučiť. Ako sa jantárový stvol prepletá lutnovými strunami, štyridsaťosem pozícií, všetky tajomstvá lásky. Aj z teba sa môže stať taká umelkyňa. No ak sa aj nestaneš, určite ti predvediem, ako si to vychutnávať.“ Vzala hrčku tabaku, v prstoch ju sformovala, potom ju vtisla do maličkého komína fajky na dlhej trúbeľke, vzala kliešte a kúskom uhlia z koša si ju pripálila. „Ale väčšina mužov chce len snívať,“ dodala. Vo svite ohňa mala vážnu tvár, takmer smutnú. Hana pobadala, že na čele sa jej robia vrásky, hrubnú jej líca a okolo očí jej ochabuje pleť. Uvedomila si, že Tama už stráca krásu. „Chcú sa cítiť mladí, krásni a žiaduci, nech by boli akokoľvek škaredí a starí. Chcú veriť, že sú múdri a duchaplní, že sú najneodolateľnejší na zemi. Chcú, aby si sa im dívala do očí, akoby si nezniesla byť od nich odlúčená, akoby si bola ochotná dať všetko na svete, len aby si s nimi mohla chvíľu pobudnúť. Vnukni mužovi tento pocit a je navždy tvoj.“