PRÁZDNE SRDCE

Chodilo prázdne srdce po svete Hľadalo lásku Nikde ju však nenašlo Začalo nosiť masku

Občas mu na tvári zasvietil úsmev No častejšie odrážal sa hnev Nepohol sa mu na tvári ani sval Hoci jeho tep bol samý cval

Svedomie mlčí ako najtemnejší hrob Takto sa tvári skoro každý snob Nepohne ním chudoba smútok a či hlad Z jeho srdca vanie prázdnota a chlad

Naozaj je jeho srdce prázdne Skutočne je také studené a chladné Nechcem tomu veriť ale musím Niekedy sa preto aj sebe hnusím

Kedy z neho pohoda a láska odišla Vari vtedy keď sa s chudobou rozišla Nie to sklamanie takú moc malo A jeho srdce so sebou vzalo

Vari to tak ostane navždy Čuduje sa tomu skoro každý Možno áno a možno nie Lebo inak bude s mami zle

Kto premôže prázdne srdce Nájde niekto odvahu Láska to skúsila Má takú povahu

Raz sa jej to skutočne podarí Prázdne srdce sa možno rozjarí Láska má veľkú moc a silu Zlomila prázdnotu aj temnú vílu

Nechodí prázdne srdce po svete Nehľadá lásku Našlo ju dávno pri tebe Nenosí už masku

BIELY PÁV

Po záhrade prechádza sa mladý pán Ako inak je to starý známy biely páv Pyšne si tak vykračuje v záhrade Nepodľahne on tej tvojej návnade

Veď som predsa krásny biely páv Som tu predsa ten najväčší pán a kráľ Pyšne sa on nadúva Z pokory sa vyzúva

I ten jeho zelenkavý kolega Od zlosti a poníženia odlieta Kto je z vás viac ako som ja biely páv Kto má krajší a bohatší biely háv

Krásnu rovnú korunku ja mám Nikomu ja veru nič nedám Ani zrnko maku nedám vám Ani vína jarmočného nepredám

Jeho družka roní slzy narieka Ku bielemu priateľovi s otázkou sa utieka Pomôž mi len ty si ostal na rade Ostala som sedieť tuná na blate

Čo to táraš nevidíš že kto som ja Nemáš ty ver tej pomoci u páva Nepomohol ani družke ani svojmu druhovi Vyhýba sa veru každý krásavcovi pávovi

Taká malá smietka zo zeme tam trčala Pokorila ona pána pávov Bielava Chromý chodí kade tade božeká Stále kričí prosí neprestajne narieka

Pomôž mi na nohy vstať priateľu A odteraz budeme mať len nedeľu Vysmiali sa krásavcovi do očí Odvtedy každý radšej iným smerom zabočí

Zostarol už starý známy biely páv Nenosí už pyšne svoj kráľovský biely háv Blchy vši a komáre ho zožrali Jeho skutky žobrákom ho nazvali

BALADA O STROME

Kdesi dávno na lúke Stojí malý dom Vedľa neho do neba Rastie krásny strom

V malom dome starec sedí Smrtka k nemu z diaľky letí A tak zomrel starý dom Plače za ním jeho strom

Nebojí sa búrky dažďa Aj keď vetry skoro vraždia A tak stojí starý strom Bojí sa ho silný hrom

Keď aj vonku búrka zúri keď aj celý svet sa búri Aj tak stále stojí strom Nezlomí ho ani hrom

Hromy blesky divo bijú Vlci vo tme hlasno vyjú Aj tak stále strojí strom Bojí sa ho silný hrom

Slnko na oblohe páli Vetrík sa už blíži v diali Aj tak stále stojí strom Nezlomí ho ani hrom

Padá z neba rosa V tme tancuje víla bosá Aj tak stále stojí strom Bojí sa ho silný hrom

Jastrab letí húka sova A zrazu sú všetci doma Našli skrýšu ako dom Jeden starý strom

Myška Gizka orech hryzká Stromu je tak veľmi blízka Zajko bojko uteká Ku stromu sa utieka

Vrabček letí ostošesť K domovu kde nie je lesť Domov je ich starý strom Bojí sa ho silný hrom

Vetry divé dujú vejú V pekle sa už diabli smejú Aj tak stále stojí strom Nezlomí ho ani hrom

Jedného dňa zďaleka Prišla sila človeka A tak padol krásny strom Čo sa ho bál silný hrom

LEN TAK

Len tak na teba hľadím, len tak ťa hladím, len tak počítam tvoje šediny, len tak nespím, keď nespíš ani ty. Len tak sa smejem, keď sa smeješ ty, len tak sedím za naším stolom, keď piješ svoju šálku kávy. Len tak sa teším, keď sa tešíš ty, len tak počúvam tvoje slová, keď sa so mnou delíš o radosť aj o bolesť. Len tak ťa držím za ruku, len tak ťa objímam, keď ty objímaš mňa. Len tak len tak píšem verše, len tak o tebe a o mne, len tak ťa milujem, lebo ty miluješ mňa.