Inocent chcel radšej pomlčať o tom, ako našiel jeho syn Franceschetto ten rukopis v dome kardinála de’Rossiho, hostiteľa grófa Mirandolu. Určité veci by ich práve nadviazanému spojenectvu neprospeli. Borgia síce netrval na odpovedi, ale istotne mal prinajmenšom pochybnosti o pravosti týchto listov. „Nie sú to len falošné napodobeniny, ktoré vyrobil nejaký náš nepriateľ?“ „Sú pravdivé, tak ako je pravda, že Kristus... no, nechajme to tak. Je to jednoducho skrátka pravda, ako to, že tu sme my dvaja, ty a ja, a rozprávame sa spolu. Mirandolov plán bol dokonalý, takmer ako jeho slávna inteligencia, ktorá má v sebe čosi démonické, ver mi.“ „Bezpochyby. Či už je to dar od anjela alebo diabla, na tom nezáleží. Tieto idey by sa rozptýlili ako olejová škvrna aj preto, lebo by boli pre mnohých užitočné, aj pre niektorých z našich radov. Nech by sme použili akýkoľvek argument na podporu nášho Boha, vyznelo by to len ako zúfalá obrana.“ „Navyše v celej Európe by sa našli mnohí ochotní uveriť čomukoľvek, dokonca aj tomu, že Boh má dnu, len aby zatratili rímsku cirkev.“