17. októbra o 9. hodine Jožo hlási, že skupina vyráža z bivaku vo výške 8600 m smerom k Južnému vrcholu (8760 m). O približne hodinu predpokladajú jeho dosiahnutie a asi o 11. hodine výstup aj na hlavný vrchol. V základnom tábore panuje vzrušenie. Aj členovia ostatných výprav s napätím sledujú výstup slovenských horolezcov. Ivan si uvedomuje, že keď sa to chlapcom podarí, bude to najväčší výkon v histórii himalájskeho horolezectva. Zároveň sa však objavujú obavy – sú hore pomalší, ako plánovali... O 13.40 hodine Jožo Just dosahuje sám hlavný vrchol Mount Everestu (8848 m). Oznamuje to vysielačkou do druhého tábora, kde sú doktor Skladaný a Emil Hasík. Doktor vzápätí informuje vedúceho expedície. Ivan sa okamžite zaujíma o ich stav a vyzýva k čo najrýchlejšiemu zostupu. Sú hore už pridlho...

Skladaný: „Ivan, oznamujem ti, že o 13.40 Jožko Just dosiahol vrchol Everestu!“ Fiala: „Ďakujem za dobrú správu. Čo je s ostatnými? Hovor všetko, čo vieš. Príjem.“ Skladaný: „Jožo mi oznámil akurát to, že Peter a Jaro zaostali. Nevie, či ho nasledujú, alebo schádzajú, pretože hore je strašne silný vietor. Jožo ešte urobí zopár vrcholových snímok, potom sa mi znovu ozve a dohodnem s ním detaily zostupu.“ Fiala: „Milan, povedz mu, že ja ich prosím, aby išli rýchlo dolu! Všetci rýchlo dolu!“ Skladaný: „To je jasné nám všetkým. Končím.“

Po asi 20 minútach sa Jožo opäť ozýva z vrcholu. Oznamuje, že Dušan, ktorý sa rozhodol, že na hlavný vrchol nepôjde, ho čaká na Južnom vrchole. O Petrovi a Jarovi nevie, či ho nasledujú, alebo sa rozhodli pre zostup do Južného sedla. Doktor sa znovu spája s Ivanom...

Skladaný: „Práve som dohovoril s Jožom. Zostupuje z vrcholu a pokračuje smerom k Južnému vrcholu, kde naňho čaká Dušan. Peter a Jaro sa pravdepodobne už otočili a sú na zostupe. Joža som požiadal, aby hneď, ako sa stretnú, podal informáciu.“ Fiala: „Nech sa všetci štyria spoja! Nech doženú prvú dvojicu! Zdá sa, že Jožo je z nich najsilnejší. Nech sa nerozdeľujú. Už teraz sú rozdelení – on je sám, Dušan je sám a o tých dvoch nevieme. Nech sa pokúsi dať všetkých štyroch dohromady a čo najrýchlejšie zostupujú podľa možností čo najnižšie!“

Práve ich rozdelenia sa Ivan obával najviac. Pred odchodom im kládol na srdce, aby sa držali spolu, lebo len tak si môžu pomôcť, keď niekto bude mať krízu. V relácii o 15. hodine Jožo z Južného vrcholu informuje, že Dušan tam naňho nečaká. Peter a Jaro sú pravdepodobne tiež na zostupe. Z jeho slovného prejavu a intonácie možno usudzovať krajnú únavu. Začína sa sťažovať na poruchy zraku.

Skladaný: „Dušan, Peter a Jaro sa rozhodli nepokračovať na vrchol a zostúpiť z Južného vrcholu do sedla. Jožo ich nasleduje. Je unavený, ale inak sa cíti dobre.“ Fiala: „Prečo ho nepočkali? Ide za nimi?“ Skladaný: „V tom vetre sa čakať nedá, nemohli tam len tak stáť. Jožo ide za nimi. Je len naľahko, všetky veci zobrali oni. Jožo predpokladá, že do sedla zostúpi za štyri hodiny.“ Fiala: „Chcú zostať v sedle vo štvorke alebo ísť nižšie?“ Skladaný: „Zatiaľ to vyzerá na štvorku. Je tam naše depo. Stan je síce zložený, ale mali by ho postaviť. Je v ňom varič, plyn, karimatky a sú tam aj tri spacáky. Okrem toho je tam dobrý španielsky stan, všetky ostatné, čo tam stáli, sú zničené vetrom.“ Fiala: „Nech sa v noci pokúsia zostúpiť aj zo štvorky! Vy by ste im išli s Emilom naproti s tekutinami. Keď sa dostanú na fixy, mali by byť za dve hodiny až dolu v kotli.” Skladaný: „Hneď, ako sa ozve, navrhnem mu tento variant. My by sme mohli vyjsť na úroveň trojky.“ Fiala: „Navrhni mu, že im pôjdete naproti, nech za každú cenu zostúpia až do kotla! Aj noc vo štvorke je zlá, či už tam stany sú, alebo nie. Je to však vo výške osemtisíc a bola by to už štvrtá noc v tej výške. Treba, aby zostúpili do kotla, po fixoch by to nemal byť problém. Lebo únava ich zvádza, aby zaľahli do spacákov – fajn, už máme spacáky, už sme v bezpečí, ale pre organizmus to bude kruté. Keď sa dostanú k fixom, nech sa premôžu. Povedzte im, že im pôjdete naproti až na začiatok fixov a tam sa o nich postaráte. Presvedči ich za každú cenu, že aj keď v noci, ale musia ísť čo najnižšie! Už priveľmi dlho sú vo výške nad 8000 metrov.“