Kňaz

Strýko Knut bol kňaz. Inak praktický človek, no latinčina mu bola španielska dedina. Zomrel po odchode na dôchodok, práve kopal základy pre nový dom, keď mu zlyhalo srdce.

Bol viac elektrikár než kazateľ, všetky kázne začínal slovami: „Nie som žiaden rečník,“ a mal svätú pravdu.

Nemohol svojich farníkov naučiť nič nové, mali svoje vlastné problémy s narodením, láskou a smrťou a pre také veci on nenachádzal slová.

Zato sa naučil opravovať elektrické vedenie, teda navštevoval ľudí v ich domoch a odstraňoval skraty, vymieňal pokazené poistky, upevňoval lampy na strop či na stenu,

a kamkoľvek prišiel, tam bolo svetlo.