Na druhý deň ráno je už celá rodina pripravená na odchod. Otec cúva z garáže, Maťo zatvára vchodové dvere a Lea s mamou sa chystajú uložiť tašky a karimatky do kufra. O deviatej vyštartujú. Otec sedí za volantom, Maťo vedľa neho kontroluje mapu a ženy sa vzadu dohadujú, či na niečo nezabudli.
„Uteráky máme, veci na prezlečenie tiež, pitie, niečo slané.... mami, vzala si hrebeň?“ zisťuje Lea.
„Ach, na hrebeň som nemyslela.“
Skvelé, pomyslí si Lea. Vlasy sa jej od chlórovej vody určite zlepia. Radšej si ich zapletiem do vrkoča, rozhodne sa a hľadí von oknom. Rada cestuje autom, sleduje okolitú krajinu. Najradšej má slnečnice, ktoré pri cestách vytvárajú rozkvitnuté žlté more.
O hodinu a pol zaparkujú na termálnom kúpalisku. Všetci vystúpia z auta a zamieria k pokladniciam. Areál je plný, ľudia dovolenkujú a užívajú si slniečko a vodu. Maťo hľadá vhodné miesto na karimatky a Lea si všíma okolie. Všade je plno stromov, ktoré vrhajú príjemný tieň, trávnatá plocha pod nimi je zaprataná desiatkami diek, karimatiek aj ležadiel. Všade je veľa ľudí v plavkách, niektorí vychádzajú z bazéna a na tele sa im lesknú kvapky vody, iní stoja v radoch pri bufete a objednávajú si jedlo.
Zložia sa pri najbližšom strome, kde sa akoby zázrakom nájde voľné miesto. Otec roztiahne karimatky, mama zloží všetky tašky a vyberie opaľovací krém. Lea sa nevie dočkať bazéna, vyzlieka si minisukňu a ľahkú blúzku. Doma si vopred obliekla nové čierne bikiny so zaväzovaním, ktoré jej veľmi pristanú. Podprsenku skrášľuje strieborný motýlik a nohavičky zvýrazňujú malý okrúhly zadoček, na ktorom by každý muž mohol oči nechať. Keď si vyzlečie blúzku, stretne sa s Maťovým skúmavým pohľadom. Obaja na seba nemo hľadia ako zhypnotizovaní, no pri otcovej otázke, či sa ide do vody, strhnú sa a ďalej si ukladajú veci.
Maťova hruď je neodolateľná. Pri pohybe sa mu črtajú jemné svaly. Nevyzerajú agresívne ani príliš chlapčensky, zvýrazňujú však jeho silu a príťažlivosť. Obliekol si modré kockované plavky do polovice stehien.
„Martinka, čo keby som ťa pozval na drink?“ spýta sa otec. „Deti si zatiaľ zaplávajú a povedia nám, ktorý bazén je najlepší,“ navrhne a vyberie z vrecka peňaženku.
Mama sa rozžiari. „Skvelý nápad,“ súhlasí a uviaže si okolo drieku bledočervenú šatku. Lea s Maťom zostanú sami a hľadia na seba ako dvaja bezradní pubertiaci.
„Za normálnych okolností by som sa ťa spýtal, či ma nakrémuješ, ale...“ povie Maťo a mierne sa na ňu usmeje. Je ťažké hľadieť na ňu a pritom neskúmať jej nádherné telo... Netuší, ako to pri nej dnes vydrží.
„Urobím to,“ ponúkne sa Lea.
Maťo si sadne na karimatku a podá jej krém. Lea si trochu vezme na ruku a priloží ju na jeho chrbát. Maťo zastoná.
„Je to studené,“ povie ticho. Lea sa snaží zo všetkých síl, aby si zachovala pevné ruky. Nechce vnímať jeho pokožku, nedarí sa jej to však. Lákavá vôňa krému zvýrazňuje vôňu jeho tela namiesto toho, aby ju prekryla. Začína sa jej krútiť hlava... Ešte ramená, krk...
„Hotovo,“ povie a odloží krém do tašky.
„Teba nenatriem?“ spýta sa Maťo. Predtým s tým nemávala problém. Predtým...
„Nie, dík. Hádam sa nespálim,“ odvetí a usmeje sa.
Jej pokožka vždy dobre znášala slnečné lúče. Väčšinou ju však chránil krém, pomyslí si Maťo, nahlas však nepovie nič. Nechce ju zbytočne provokovať.
„Tak kam najprv skočíme? Do plaveckého alebo do toho pre dôchodcov?“
Obaja odmalička veľmi radi plávali a celé dni trávili v najväčšom bazéne, kým rodičia uprednostnili teplú vodu v tom menšom.
„Dajme si tri kolá v studenom a potom sa pridáme k rodičom do vriacej vody,“ zažartuje Lea a on s ňou súhlasí.
Osprchujú sa, odložia šľapky a skočia rovno do vody. V detstve často súťažili, kto vyskočí najvyššie, kto najviac ošpliecha ostatných plavcov. Majú dostatok miesta na plávanie, väčšina ľudí si totiž len tak hovie, oddychuje.
„Poď, skús ma predbehnúť,“ volá Maťo a potápa sa pod hladinu ako ryba, ktorú pridlho nútili zotrvať na suchu. Zbavuje sa všetkých svojich trápení a smútkov, vníma len chladnú vodu, vlastný pohyb a slniečko. Lea tiež zabúda na napätie, ktoré medzi nimi vzniklo, a snaží sa ho predbehnúť, veľmi sa jej to však nedarí. Keď dorazí na druhý breh, ledva lapá dych. Maťo medzitým vylieza z vody, aby do nej mohol ešte raz skočiť. Plavky sa mu lepia na stehná. Prstami si prehrabne mokré vlasy, hneď však dostávajú ďalšiu dávku vody, keď sa znova stráca pod hladinou.
Lea si dá ďalšie kolo a potom vyjde z vody. Ľahne si na kraj bazéna, skrčí nohy do pravého uhla a ľavou rukou hladká hladinu. Chcela by sa trochu opáliť, na večierok si plánuje obliecť nové letné šaty a hnedá pokožka by v nich krásne vynikla. Mama jej ich priniesla minulý týždeň. Okamžite sa jej zapáčili. Sú krémovobiele, ušité z veľmi jemnej látky, vpredu s odvážnym výstrihom, ktorý odhaľuje krk a prsia. Vyzerá v nich takmer ako princezná. Rafinovaný strih zvýrazňuje štíhly pás. Pri bokoch sú šaty mierne rozšírené a navrstvené, siahajú po zem a naboku sú vykrojené až po stehná. Ako stvorené na teplé letné večery.
Lea v myšlienkach opúšťa kúpalisko. Viečka jej oťažejú, telo príjemne hladká voda. Ľavú ruku vyberie z bazéna, prejde si ňou po krku, aby sa trochu osviežila, a položí si ju na prsia. Špľachot vody a vzdialené výkriky ju uspávajú. Vôbec si nevšimne Maťa, ktorý k nej potichu pripláva a tesne pri nej sa chytí okraja bazéna. Ostáva nepohnutá. Maťo očarene hltá očami jej tvár, mokré vlasy, ktoré nadnáša voda nahromadená pri okraji bazéna. Pohľad mu kĺže po jej krku, vníma jej vlhkú podprsenku, ploché bruško a zahľadí sa na nohavičky. Jedna zo šnúrok sa jemne pohojdáva vo vode, stačilo by ju trošku, iba trošičku potiahnuť...
Lea sa trochu zamrví. Maťo sa odrazí od okraja a rýchlo sa potápa. Chce zo seba zmyť túžbu dotknúť sa jej, ochutnať jej pery, cítiť jej blízkosť, vôňu, z ktorej sa ide zblázniť... Keby bol vedel, čo k nej pocíti, možno by sa vôbec nevrátil domov. Pol roka utekal, chcel zabudnúť, no samota a chuť byť s ňou ho napokon zaviedli domov, do centra zakázanej túžby. Nechce jej zničiť ilúzie, nechce ju vystaviť sklamaniu... ešte nie.
Lea sa medzitým prebúdza zo slabých driemot. Pretrie si oči a hľadá vo vode brata. Maťo vyzerá, akoby celý čas vášnivo plával, bez prestávky, bez oddychu. Je to športovec, usmeje sa Lea a skĺzne naspäť do bazéna. Studená voda ju páli na prehriatej pokožke, šokuje celé telo, ona však vníma iba dotyk jemných vĺn.
Obaja sa sústreďujú na vodu a vôbec si nevšímajú okolité stromy. Za jedným z nich sa schováva mužská postava, ktorá ich po celý čas sleduje ukrytá v tieni. Nespúšťa oči z Leinho tela ležiaceho na slnku. Keď k nej pripláva Maťo a neznámy uvidí zreteľnú túžbu v jeho očiach, zachváti ho prudký hnev. Stojí ho obrovské úsilie ostať na mieste a nepohnúť sa. Keď Lea znovu skočí do vody, neznámy zatne ruky v päsť a na tvári sa mu mihne desivý úškľabok...
„No, konečne ste tu! Kde ste boli tak dlho?“ spýta sa otec, keď sa k nim Lea s Maťom pridajú. V susednom bazéne s teplou vodou našli rodičov pomerne rýchlo.
„Kde asi? Plávali sme,“ povie Maťo.
„A skákali,“ dodá nadšene Lea. Cíti sa príjemne vyčerpaná a hladná.
„Nechali ste v bazéne ešte nejakú vodu?“ vyčíta im mama. „Ako deti ste sa rovnako bláznili, mám pocit, akoby ste vôbec nevyrástli.“
„Ocko, poďme sa najesť,“ prosíka Lea, „taká som hladná, že by som nepohrdla ani pečenou klobásou!“ Maťo sa víťazoslávne rozosmeje.
„Ja som vždy vedel, že moja sestrička je obyčajný žrút,“ povie a vzápätí sa prikrčí, lebo Lea naňho špliecha vodu.
Rodinka vyjde z bazéna, osuší sa a zamieri k bufetom. Mama obsadí miesta na sedenie a ostatní kupujú jedlo a veľké kofoly. Lea sa rozhodne pre syrový langoš, muži sa púšťajú do pečenej klobásy a mama si pochutnáva na cigánskej pečienke. Ako dezert si dajú trojitú zmrzlinu a plní na prasknutie sa vracajú ku karimatkám. Leu začína páliť pokožka, chrbát má ako v ohni. Strach z Maťových rúk sa jej škaredo vypomstil. Ľahne si na brucho a uvoľní si podprsenku, aby jej nedráždila chrbát, ktorý sa rýchlo a hrozivo sfarbuje dočervena.
Rodičia sa rozhodnú kúpiť si nejaké časopisy, Maťo s ňou zostáva sám. Zohne sa po tašku a hľadá utišujúci krém po opaľovaní. Keď ho drží v rukách, kľakne si k nej a chystá sa jej natrieť chrbát. Nechce ju vystrašiť, no nedovolí, aby zbytočne trpela. Mohol o to požiadať rodičov, ale napokon neodolal pokušeniu dotknúť sa jej pokožky.
Lea sa strhne, keď na chrbte pocíti studený dotyk. Obráti hlavu k Maťovi, ktorý sedí hneď vedľa nej, a zisťuje, že sú znova sami. Jeho prsty sú nežné. Snaží sa neublížiť jej a ona mu je vďačná za pomoc. Zrazu nechce, aby jeho príjemné krúživé pohyby prestali. Utišujú pálenie, ktoré cíti, a nahrádzajú bolesť túžbou a neovládateľnými zimomriavkami po celom tele.
„Lea, je ti zima?“ spýta sa, keď jej ich vidí na ramenách aj na nohách.
„Nie, je mi dobre.“
Nevládze sa mu pozrieť do očí, preto radšej sklopí zrak. Maťo prechádza prstami po jej šiji, ramenách, chrbte, zastavuje sa tesne nad nohavičkami a jeho ruky hladkajú jej štíhly driek. Na bokoch jej tela sa posúvajú vyššie, až sa tesne pri prsiach zastavia a vracajú sa späť ku krku. Lea zadržiava dych, má pocit, že padá niekam veľmi, veľmi hlboko... až kým dotyky neprestanú. Maťo jej zaviaže šnúrky od podprsenky a rýchlo vstane. Rodičia sa vrátili.
„Lea, zlatko, necítiš sa dobre?“ spýta sa mama, keď vidí dcéru, ako sa pomaly stavia na nohy.
„To nič, mami, zabudla som sa pred plávaním natrieť, tak mi trochu zhorel chrbát.“
„Už som ju natrel, hádam to pomôže,“ povie Maťo. „Lea, ideme si znovu zaplávať? Ak ťa to bude bolieť, môžeš sedieť na lavičke pri stromoch,“ navrhne jej a ona nadšene súhlasí.
Napokon sa rozhodne, že vojde do vody, aby sa trochu schladila. Maťo jej nedovolí do bazéna skočiť. Prikáže, aby si sadla na okraj ako pred hodinou, on vlezie do vody a pripláva k nej.
„A teraz poď ku mne, aby si si neublížila ešte viac,“ nastaví jej ramená.
Lea sa zasmeje a ochotne sa mu spúšťa do náručia. Na mieste, kde bazén nie je taký hlboký, sa s ňou Maťo prechádza vo vode a ona ho objíma okolo krku.
„Pusti ma, uvoľni sa, ľahni si na vodu a o nič sa nestaraj. Podržím ťa.“
Lea sa ho pustí a vystrie telo. Maťo ju drží pri páse aj tesne pod hrudníkom, aby sa nepotopila. Prechádza sa, aby ju jemne obmývala a hladkala voda. Krúži s ňou na mieste ako s malým dievčatkom. Veľmi sa jej to páči, cíti sa bezpečne a pohodlne, chytajú ju záchvaty smiechu a rýchlo nimi nakazí aj jeho. Sú ako dve šantiace deti.
Lea neskôr vyjde z vody a nechá Maťa, aby si trochu zaplával. Sadne si obďaleč na lavičku, skrytú medzi stromami a zaliatu popoludňajším tieňom. Maťo sa práve potápa, keď za sebou začuje tiché kroky. Obzrie sa a nahlas vykríkne. Blíži sa k nej muž, ktorý ju sledoval celý deň. Vyzerá rozzúrene a je jasné, že sa jej chystá ublížiť. „Peťo! Ako si sa sem dostal? Čo tu robíš, preboha?“ spýta sa v šoku. Nemôže tomu uveriť, veď mu predtým volala a on jej vysvetľoval, že musí variť na svadbe a nemá na ňu čas... „Ako asi? Špehoval som ťa, ty šľapka!“ Na tvári má výraz šialenca, horko-ťažko v sebe potláča hnev. „Ale... prečo?“ Kútikom oka pozrie na bazén, Maťa však nikde nevidí. Prečo sa musí tak dlho potápať? Veď si ju tu vôbec nevšimne! Peťovi neunikne jej zúfalý pohľad, chytí ju za ruku a ťahá z lavičky smerom ku stromom. Lea sa rozplače a vôbec nevidí pred seba, niekoľkokrát sa potkne a škaredo si udrie koleno. Peťa to však vôbec nezaujíma, ťahá ju ako kus dreva stále hlbšie do lesa. Keď sa im bazén úplne stratí z dohľadu, zastaví sa a zhodí ju na zem. „Prečo? Ty sa ma pýtaš prečo? Vedel som, že ma podvádzaš! Že ma klameš s tým všivákom! Za toto mi zaplatíš,“ vyhráža sa a kopne do konára, ktorý mu bráni vo výhľade na ňu. „O čom to hovoríš?“ Jej vzlyky sú stále hlasnejšie a žalostnejšie. „Nerev, ty krava,“ osopí sa na ňu a rýchlo si k nej kľakne. Lea sa nevládze ani pohnúť. Ovláda ju strach. Strach z vlastného partnera, z vlastnej lásky, z chlapca, ktorému viac ako rok darúvala svoje bozky. „Zle si to vysvetľuješ,“ vydýchne. Bojí sa naňho čo i len pozrieť, jeho tvár je nebezpečne blízko. „Prestaň s tými trápnymi výhovorkami, aj dnes som ťa videl. Ležala si pri tom bazéne ako kus výstavného mäsa. Ten bastard na teba hľadel ako na nejaký úlovok alebo čo! Aj teraz ťa obchytkával, tak čo zapieraš? Prečo mi klameš? Si tá najhoršia cundra!“ nazlostí sa ešte viac a nečakane ju udrie po tvári. Lea pocíti pálčivú bolesť a z pery sa jej pustí krv. Chytí ju panika a jej krik je čoraz hlasnejší. Peťa to vyľaká a snaží sa jej pritlačiť ruku na ústa, no vtom ho zozadu niekto silno kopne. Stratí rovnováhu a spadne na ňu. Leu to ešte väčšmi vystraší a chce ho zhodiť zo svojho brucha. Vtom ho však niekto schytí za golier košele a odtiahne preč. Je to Maťo s nejakým cudzím chlapíkom. Lea usúdi, že je to plavčík, pretože má oblečené červené tričko a na krku mu visí píšťalka. Peťo sa medzitým spamätá, a keď uvidí Maťa, napľuje mu do tváre. „Ty sviňa,“ nadáva. „Vzal si mi babu, ty magor!“ „Uvidíme, kto je tu sviňa,“ povie Maťo pokojne, jeho hlas je však desivo chladný. „Zabijem ťa, ak si jej ublížil, počuješ? Je po tebe!“ Peťo sa nahlas rozosmeje. Maťo to nevydrží a vpáli mu ďalšiu ranu priamo do brady. Lea začuje praskot kostí a možno aj zubov... „Maťo, nechaj ho, počuješ? Nechaj ho, nebite sa!“ kričí ako zmyslov zbavená. Prichádzajú strážnici, ktorých privolal plavčík. Ukáže na Peťa a oni okamžite zasiahnu. „Tak už dosť, nechajte ho, mladý pán,“ prikáže jeden z nich. Maťo ho neochotne pustí, no ešte mu stisne ruku tak silno, až zastoná. Presvedčí sa, že si s ním poradia, a potom beží k Lei, o ktorú sa zatiaľ stará plavčík. Oprel ju o strom a sleduje, či pravidelne dýcha. „Lea, ako ti je? Ublížil ti?“ sadne si k nej na zem a snaží sa ju objať, plavčík ho však jemne odstrčí. „Bude lepšie, ak okamžite zavolám sanitku. Dievča treba dôkladne vyšetriť, má rozrazenú peru a ranu jej musia poriadne vydezinfikovať. A vám sa zrejme zíde röntgen ruky.“ Maťo však nevníma žiadnu bolesť, vidí iba svoju Leu na zemi, vystrašenú a ubolenú. Takmer mu pri tom pohľade pukne srdce. Je to jeho vina, nemal ju nechať samu. Som hlupák, hlupák, obyčajný kretén, vyčíta si. Preboha, prečo mu nedošlo, s akým zverom sa to jeho princezná stýka? Peťo mu už od začiatku nerezal, teraz vyšlo najavo, že jeho predtucha bola správna. „Lea, dievčatko, prepáč, odpusť mi to.“ Chcel by ju schovať vo svojom náručí, no bojí sa, že by jej spôsobil ďalšiu bolesť, a to by už nezniesol. Plavčík telefonuje na pohotovosť a on ju zatiaľ drží za ruku. Lea sa pomaly upokojuje, keď vidí, ako Peťa odviedli a jej brat zostal živý a zdravý. Všetko ju bolí a už nechce na nič myslieť. V hlave pocíti zvláštne pichnutie a vzápätí ju obklopí tma.
