Dnešný svet sa často javí na oko dokonalý - sociálne siete, časopisy, médiá ponúkajú denno-denne tisícky fotiek šťastných a krásnych ľudí. Je veľmi ľahké stratiť sa v tom, pozrieť sa na seba do zrkadla a myslieť si, že do toho sveta nepatríme.
Ibaže my patríme! A je dôležité, aby deti, ktoré sa čo i len trochu líšia od ostatných vedeli, že do tohto sveta patria tiež. Každý má právo byť šťastný. Nehovoriac o tom, že to najväčšie šťastie vychádza z nás samých. Mojím tajným želaním je, aby sa každý z nás, či už dieťa alebo dospelý, vedel po prečítaní tejto rozprávky pozrieť s úsmevom do zrkadla a mal sa rád taký, aký je.
K plusu tejto rozprávky patrí i to, že v nej mnohí vidia pomôcku ako dieťaťu citlivo vysvetliť tak ťažkú tému, akou je strata milovaného človeka. Rozprávka vo svojich rýmoch prechádza touto bolestivou témou a učí tak deti lepšie chápať čo to znamená, ak z nášho života naveky odíde ktosi blízky.
Dej: Rozprávka o Ripke je nahliadnutím do denníčka mladého dievčaťa, ktoré sa narodí s rybími ústami. I preto jej rodičia dajú meno Ripka. Je nemá a v očiach jej rodičov veľmi zraniteľná pred svetom. Nuž ju vychováva babička, od ktorej sa Ripka mnohému naučí. Avšak jedného dňa starká umrie a Ripka je náhle odkázaná sama na seba. Cez bolesť a prázdnotu, ktorá v nej po starkinom odchode ostane a za pomoci čarovného klbka, ktoré po nej zdedí, Ripka na vlastnej koži spoznáva, čo je pre ňu v živote naozaj podstatné a dôležité.
