Satirický príbeh o slávnych čiernych barónoch za ministra Čepičku na začiatku päťdesiatych rokov.
Adolf Lachkovič (Stupava 1931), autor vyše poltucta netuctových kníh: Bozkal som sochu (1992), Scenár asistenta (1994), Sladké časy (1999), Príbehy spod gaštanov (2002), Autobusová romanca (2006), Lásky hriešnych filmárov (2007, Na hrane snov(2008). ČIERNE VÝLOŽKY nám osobitným, ľudovo jednoduchým štýlom humorne, až groteskne ukazujú celú “vojnu” Záhoráka, pekára Cyrila z Pajštúna, takmer hrdinu v podobe novodobého Švejka. Satirický príbeh sa odohráva v najtvrdších päťdesiatych rokov za ministra Čepičku v jednom z technických práporov vytváraných s cieľom pracovne využiť aj ľudskú rezervu brancov - polomrzákov.
Od vzrušenia z čepobitia som nemohol zaspať. Keby tak kniežatá a grófi vedeli, pomyslel som si, že jeden Záhorák spí v ich parádnych komnatách! Už síce neboli parádne, aj nevykúrené, ba i trochu vlhké, no stále grófske. Dlho som nesníval. Ktosi zo mňa prudko stiahol deku a ostré svetlo baterky preťalo tmu. Zastavilo sa na mojich nohách. - Umyť! - zavelilo mi nie príliš šetrne pri uchu. Dobre, že som si vybral vrchnú posteľ, lebo keď som z nej zoskočil, načisto som prestal snívať. Vojak podo mnou pozeral do svetla baterky ako vyplašený trúlelek. Kým sa dotackal z umyvárne, ja som bol už znovu na posteli s nohami čistými, akoby som nimi týždeň šľapal stupavskú kapustu, najlepšiu na svete. Veľmi mi to nepomohlo. Vzápätí som počul udivený hlas: - Tohle, že jsou vyčistěný boty! Slyšíte vojíne? Vyskočil som ako struna a zasalutoval. - Nešaškujte mi zde! Přinesete mi je ukázat! Výčištěný, slyšel jste, vyčištěnýýý! 
