Povolal ma ráno i večer...

Slovo na úvod

V životopise, ktorý práve otvárate, nájdete viacero zdanlivo nepodstatných epizód môjho života. Banalitami sú však len na prvý pohľad. Kapitoly o družstevnej výstavbe, o štúdiu na vysokej škole, o výletocl s deťmi či o prázdninách na chate sú síce drobnými, ale lôležitý-mi kameňmi domu, ktorým bol náš spoločný život.
Vit de Larigaudie raz povedal: Je jedno, č škrabeš zemiaky, alebo staviaš katedrálu, ak to robíš z lásky." My sme zväčša škrabali tie zemiaky. Avšak všetky drobnosti, ktoré napĺňali náš život, boli navzájom prepojené láskou a modlitbou. Ony sú spojivom všetkých našich činností, ktoré tvorili náš každodenný život. Tento bol neraz ťažký, ale i krásny. Veď v ňom boli mozole našich rúk a nespočetné hodiny spoločnej práce. 1 Teto treba priznať význam aj týmto maličkostiam, ktorvmi bola vydláždená naša spoločná cesta životom.

Vďaka Ti, Mária, že si po tejto ceste kráčala so mnou. Je mi veľmi ľúto, že ti to nemôžem povedať do očí, ale že Ty to vieš. Ty si odišla, aby som ja mohol ísť ďalej za Tým, ktorý bol zmyslom nášho spoločného života. Vďaka Ti, Mária

Marián