Perfektné čítanie

Knižka ma veľmi baví, typický humor z vojenského prostredia. Zachytáva skvele dobu našťastie dávno minulú kde v podstate mohol byť človek ako koľvek mentálne zaostalí, ak bol straník dostal sa na funkciu. Je veľmi zábavné čítať čo sa stane keď narazí inteligencia odvedeného vojaka s hlúposťou dôstojníka. Niektoré pasáže sú trpko humorné, ale našťastie stále prevláda optimizmus. Skvelé čítanie hlavne pre ľudí ktoré majú radi vojenské prostredie, resp. majú k nemu blízko.

subjektivní z pohledu VZS

Mohu říci, že všichni , jak vojáci z povolání, vojáci základní služby v té době plnili velice specifické úkoly ve prospěch své země.Tyto úkoly byli plněny ve složitých podmínkách a to nejen po stránce osobního vyžití, ale i po stránce stresu z ohrožení života a zdraví. Jejich výkony byli oceńovány a přispívali k reálnému rozhodování a plánování velitelů v době studené války. Takže? stracený čas? , tak to ani náhodou, za každým zůstala jeho práce, jeho postoj ke kolektivu a hlavně jeho vztah ke své zemi. Objektivní kniha je VU7495 od pana Ilčíka.

Názor čtenáře

Chci podotknout že byla taková doba. Stáli jsme na hranici dvou světů a byli jsme protivníky, kteří se vzájemně střežili. My pro ně a oni pro nás jsme byli nepřáteli !! Byla studená válka a zkuste se zeptat „ kdo a kdy ji „ rozpoutal „?. Mimochodemi pan Ilčík to napsal, když navštívil jejich jednotku, tak mu až naskočili pupínky, když zjistil co dělali a jak to dělali, že v tom nebyl žádný rozdíl!!!

Názor čtenáře

Mohu říct, že někteří 19.letí si i nadělali do gatí strachy, ovšem to tady nepřiznají,když jim UH-1Cobra visela 100 m od oken s naládovanými kulomety a raketami:-) či kilometr od nich stáli kolony tanků 2.lop s hlavněmi otočenými do jejich oken:-) Prostě jak tady bylo popsáno, je to jen pohled vojáčka základní služby , kterému vzali hračku a on sám se musel rozhodovat bez pomoci blízkých , mámy a táty ...Někteří to nezvládali, někteří si nadělali do gatí, někteří se chovali stejně tak jako v civilu, myslíc si, že bude po jejich, no a narazili:-))))JInak většina lidí , a oni se tak i projevovali, pochopila proč musí plnit ty náročné úkoly, pochopila, že již není nikdo jiný, kdo by je nahradil.

nuda

Žiaľ, ťažká nuda a nič len nuda.

Uši odporúčam všetkým fanúšikom seriálu MASH!

A tým, ktorí považujú seriál Chlapci a chlapi za legendárny, nech čítajú Hačavu! Mne sa z toho socialistického seriálu chce dáviť, len čo si naň spomeniem. Bola to čistá propaganda, akej uverí len ten, kto vojnu nezažil. Naopak: Baňanka dokonale popísal realitu! Mnoho zážitkov mám podobných, dostali ma najmä pasáže o šikanovaní – konečne napísal niekto pravdu! Konečne je čo čítať! Roky sa na tému povinnej vojenčiny nenapísalo nič (naozaj asi od Čiernych barónov) – a je super, že teraz môžeme dokonca porovnávať!
Zjavne ide o dve úplne rozdielne knihy. Nepochybujem, že obe budú mať svojich čitateľov, fanúšikov i kritikov. Len neviem, prečo sa Kali hrá na kritika, keď pri čítaní preskakoval strany. Vyhlasuje, že takto to na vojne nebolo, akoby všetko zažil, prešiel všetky útvary a poznal všetkých vojakov. Škoda, že sám nenapísal román o vojne, aby sme sa konečne dozvedeli, ako to naozaj bolo!
Ja som Ušami – na rozdiel od Hačavy - nadšený. Autor rozpracoval tému komplexnejšie a jeho dielo je nadčasovejšie, čítajú ju moje deti a verím, že ju budú čítať aj moji vnuci a pravnuci. Približuje vojnu aj tým, ktorí ju nezažili - moja dcéra sa narodila tesne pred revolúciou a socializmus nezažila, no po prečítaní Uší vraj už chápe, ako sa mohlo to čudné zriadenie tak ľahko zrútiť. A manželka konečne začala aspoň trochu rozumieť mužským rečiam o vojne. No Piškovu knihu mi obe vrátili ako nečitateľnú. Je im cudzia. Vymrie generácia mužov, ktorí niečo podobné zažili – a Hačava bude mať po čitateľoch. Je to okrajové dielko. Nie úplne najhoršie, ale viac po ňom nesiahnem. Zato Uši čítam už tretí krát. Nie je práve toto znak dobrej knihy – že siaham po nej znova a znova? Myslím, že Uši prachom nezapadnú, u mňa ašpirujú na zaradenie medzi klasiku. A Uši sú aktuálne aj dnes – keď sa boríme s následkami „prehnaného vlastenectva“. V Hačave som nič aktuálne nenašiel. Je to len chaotická spomienka (doslova zlátanina) na to, čo už neexistuje.
Baňanka naozaj poskladal mozaiku. Uši železnej opony sú mozaikový román, ktorým vyskladal príbeh základnej vojenskej služby. Dejom je dvojročný nezmysel so všetkým, čo k nemu patrilo – aj s nudou, ktorú autor tak bravúrne popísal. Ja som sa pri čítaní nenudil ani chvíľu (Kalimu odporúčam Hľadanie strateného času od Prousta, aby zistil, čo je naozajstná nuda). Práveže keby boli Uši jeden strhujúci zážitok za druhým, nikdy by som autorovi neuveril, že to tak bolo. Asi by som získal dojem, že tá vojna bola jedna veľká sranda a vôbec nebola dlhá. Práve z Piškových postáv mám dojem, že vôbec netušili, do čoho idú. Akoby na vojnu prišli z vákua. Sú ploché, bez názorov a nie je mi celkom jasné, na čo vlastne nadávali. Nezdá sa mi, že by žili, iba prežívajú – a to, že sa jeden zaľúbi, druhý zblázni, ďalší emigruje – to odmietam skonzumovať ako vývoj postáv. Sorry, ale asi som tiež intelektuálny nadradenec. Hoci nemám vyštudované dejiny umenia ani filozofiu, sú mi Baňankove postavy oveľa bližšie, ako bezduché Piškove mátohy. Uši železnej opony sú románom, v ktorom intelektuáli denno-denne zápasia s vojenskou hlúposťou. Pozorný čitateľ (to sa netýka Kaliho) si iste všimne, že nie všetci vojaci z povolania tu vystupujú ako hlupáci (napr. taký major Kopecký). Tí hlúpi jednoducho iba viac vytŕčajú – práve preto, že žijú v intelektuálnom prostredí. A všimne si iste aj to, že nie všetci záklaďáci majú k vojne rovnaký postoj. Našli sa aj takí, čo ju žrali. Všetci, čo sme tam boli, vieme, že boli v žalostnej menšine. Presne ako v románe. To, že Bratia v zbrani hovoria jazykom tej doby, kedy aj obyčajní ľudia čítali Vojnu a mier, je logické. Sám som sa v dvadsiatke cítil starý, pripadal som si ako päťdesiatnik – to bol jeden z charakteristických rysov intelektuála v tej bláznivej dobe. Baňanka ho perfektne vystihol! Napríklad kapitola Rumová nedeľa – podľa mňa vyvrcholenie diela, výstižný obraz socialistického realizmu – mi pripadá, akoby bola vystrihnutá z môjho vlastného života. Presne takto sme sa s kamarátmi bavili.
Uši mi pripomínajú slávny seriál MASH. Bavil som sa pri nich rovnako. Pre mnohých čitateľov budú možno ťažko stráviteľné práve preto, lebo konečne ide o dielo, ktoré sa nedá popísať jednou esemeskou, ako väčšina toho, čo sa dnes u nás vydáva.

Premárnená šanca

Inšpirovaný nižšie uvedenými názormi, prečítal som si túto knihu. Žiaľ, v tomto prípade ide o sklamanie.
Autor zjavne talent má, ale v jeho prípade platí jedno: škrtať, škrtať, vyberať a selektovať! A ešte raz škrtať! Treba si uvedomiť, že nie všetko, čo sa na vojne zažije, dokáže zaujať čitateľa. V tomto prípade ide o znôšku zážitkov, viac - či menej vtipných, ale do značnej mieri zdĺhavých. Nevydržal som to bez toho, aby som nepreskakoval stránky.
Kniha vlastne nie je román, je to mozaika zážitkov, ktoré možno začať a prestať rozprávať kdekoľvek.
Chýba tomu príbeh, napätie. Dialógy: vymyslené klišé, zdá sa, že všetci tí vojačkovia nemali 19, ale 50 rokov a absolvovali Filozofickú fakultu, či dejiny umenia. Od začiatku vedeli, že vojna je hlúpa, a mali nadhľad. Hlúposť, takto to nebolo. Ani stopa po strachu, napätí, zúfalstve. Ďalšie klišé: všetci vojaci z povolania,boli hlupáci a trotli. Skrátka, pre mňa sklamanie.
Autor zrejme nemal redaktora, alebo kohosi , kto by mu poradil, ako to dať dokopy. Ak by sa kniha prepracovala a skrátila najmenej o 100 strán, veľmi by jej to pomohlo.
Takto občas sranda, často rozpaky a veľa nudy. Škoda. Odporúčam ďalšiu novinku, Hačava. Podobná téma, ale oveľa lepšie spracovaná.

socialisticky realizmus

Kazdy, kto si precita tuto knihu si musi s ulavou vydychnut, ze zivot v klietke zeleznej opony je chvalabohu minulostou. Je to kniha o dvojrocnom absurdnom hrani sa na vojakov, ktore musel podstupit kazdy zdravy mlady muz. Najdeme v nej skvely humor, ,, genialnu vojensku logiku,, , filozofiu, vsetko co si milovnik vyborneho romanu moze zelat. Je to roman hodny strieborneho platna.

Uši sú lepšie ako Čierni baróni!

Skvelá kniha! Konečne sa po Dobrovodovi objavil v slovenskej literatúre ďalší dobrý autor. Konečne kniha, ktorá čitateľa aj obohatí, nie ako knihy od Matkina, či Urbaníkovej, ktoré zanechajú iba prázdno v duši čitateľa. Toto by malo byť povinné čítanie, je to kniha, ktorá by nemala chýbať v žiadnej poriadnej knižnici, v žiadnej českej a slovenskej domácnosti.

To co zeny nezazili

Pocula som vselico o vojencine od mojich bratov, ale tak vtipne vykreslene diane na vojencine ako aj typologia postav ma celkom dostali. Uz davno som sa tak milo nezabavala ako pri citani tejto knizky

Vojna ako som ju naozaj poznal aj ja

Veľmi zaujímavo a vtipne napísaná kniha. Úplne som mal pocit, že som sa zasa vrátil do dôb mojej vojenčiny!

360 Kč

Beletrie

Naučná a odborná

Pro děti a mládež

Životopisy a reportáže

Kuchařky

Učebnice a slovníky

Náboženství a ezoterika

Mapy a cestování

Cizojazyčná literatura

Top autoři

Top série

Dárkové poukázky

Věcičky od Martinusu

Káva, čaj a dobroty

Hrnečky a lahve

Papírnictví

Zápisníky a kalendáře

Hudba

LP desky

Filmy

Puzzle

Uši železnej opony

Román o službe socialistickej vlasti

Potřebujete poradit knihu?

Proč nakupovat knihy na Martinus.cz?

Naši skřítci doporučují

Více o knize

Nahlásit chybu nebo škodlivý obsah

Hodnocení

Čtenářské recenze