Byla jednou jedna řeka

Na brehoch rieky Temža nájdete niekoľko hostincov. Každý má svoju špecialitu – jeden je pre hráčov, druhý pre bitkárov, tretí pre tých, čo si chcú vypočuť dobrú muziku. No do hostinca Labuť v Radcote sa odjakživa chodilo kvôli príbehom. Jedného večera rozprávanie príbehov preruší príchod neznámeho zraneného muža s mŕtvym dievčatkom v náručí. A o chvíľu neskôr sa udeje zázrak – dievčatko ožije. Táto udalosť spustí lavínu rôznych príbehov a verzií. Ale len 1 môže byť pravdivá...
Spočiatku máte dojem, že ide o jednoduchý príbeh s pomerne jednoduchým prvkom magického realizmu – dievčatko, ktoré vstane z mŕtvych – a očakávate, aj dostávate zjavne jednoduchý záver (a to všetko už na konci 1. časti z piatich a potom vystane otázka: „O čom je teda zvyšok knihy?!“). O dievčatko prejavia záujem 3 rodiny, postupne nahliadame do tajomstiev každej z nich a keďže dievčatko nehovorí a neprejavuje city, patriť môže komukoľvek. Atmosféra temnie, zamotávame sa do ďalších a ďalších odhalení a dostávame sa od rozprávky k detektívke s príliš veľa podozrivými, ale žiadnym obvineným.
Sama by som uvítala viac magického realizmu, no na druhej strane reálnosť príbehu určite ocenia tí, ktorým tento žáner veľa nehovorí.
Tak sa nechajte unášať príbehom, hľadajte pravdu vo vlnách rieky a nezabudnite na jednu podstatnú vec: „jen proto, že je něco nemožnýho, neznamená to, že se to nemůže stát“.