Každý kňaz je pozvaný pracovať v službe Slova ako ohlasovateľ evanjelia. K tomu je kňazovi udelená milosť zostať navždy počúvajúcim učeníkom, prežívajúc pritom spiritualitu Márie, Martinej sestry. Táto milosť ho robí schopným uveriť Božiemu slovu s vedomím, že slová jeho služby nie sú jeho, ale toho, ktorý ho poslal. Teda kňaz nie je pánom tohto Slova, ale jeho služobníkom. Nie je ani vlastníkom, ale dlžníkom pred tvárou Božieho ľudu. Podobne ako Cirkev, aj kňaz je tým, ktorý evanjelizuje. Je preto potrebné, aby si uvedomoval, že aj on musí byť ustavične evanjelizovaný.
Veľmi dôležité pre kňaza pri ohlasovaní evanjelia Božiemu ľudu je vedomie, že túto úlohu nemá sám zo seba. Bola mu zverená samým Kristom. Ak teda kňaz verne plní úlohu hlásateľa evanjelia, prehlbuje pri tom vlastné povolanie, ktoré mu zveril Kristus. Sú to akoby dve strany jednej mince: plnenie zvereného poslania a prehlbovanie vlastného povolania.
Je tu však aj hlbšie pozvanie na prežívanie spirituality založenej na Božom slove. Zmapovať Božie slovo do každodenného života je náročnou, ale zároveň veľmi dôležitou úlohou pre každého kňaza. Vyžaduje si neustálu bdelosť, obozretnosť a napredovanie v rozličných oblastiach života. Aby bolo hlásanie Slova účinné, je potrebné, aby kňaz konštruktívne a kriticky poznával, v perspektíve viery a svojho poslania, ideológie, súčasný jazyk, kultúru a typológie šírené hromadnými oznamovacími prostriedkami, ktoré veľmi ovplyvňujú myslenie.
Mons. Viliam Judák nitriansky biskup
