Dym z ríše tieňov

Dym z ríše tieňov je zbierkou, ktorá prináša mnoho neexistujúcich spojení, obmedzenú popisnosť, vzájomné prepájanie a akumulovanie prekvapivých obrazov. Autor ich nie vždy dosiahol metaforou, ale majú svoj pôvod v spojení metafory a metonymie: "A množenie rúk / je odbíjanie svedomia / až na veky viek / práchnivých rakiev" (s. 70). Na týchto obrazoch nás upúta narušenie očakávaných kauzálnych spojení. To núti čitateľa sledovať nie vonkajšie, ale vnútorné súvislosti, vyvolávajúce nielen silné dojmy paradoxu či kontrastu, ale tiež významovo mnohoznačné výpovede s rafinovanými myšlienkovými a estetickými hrami, a to aj za cenu občasného zahaľovania a potláčania myšlienkovej línie básne. Brenkus od zbierky k zbierke presadzuje právo na autonómnosť svojho básnického jazyka, právo na chápanie a prijímanie poézie ako slobodného sebavyjadrovania vlastného subjektu.