Táto kniha je pomyselnou kronikou života Ruda Krasulu a generačného pocitu jeho rovesníkov. Autor sa zaoberá aj širšími postrehmi o dejinách, či osobnostiach vtedajšej socialistickej éry od Gottwalda počínajúc, cez Novotného, Dubčeka, Svobodu až po Husáka, Jakeša končiac. To všetko s nadhľadom, humorom a odstupom. Pretože obdivuje hudbu a hudobné skupiny tých čias, tak im venuje značnú pozornosť. Je tam veľa zasvätených informácií o Beatles, Roling Stones, Preslym, Sinatrovi, Krylovi, Vargovi... Rudo Krasula je „radostný človek“, preto na stránkach knihy nájdete veľa pozitívnych momentov a jemného humoru. Nie je to len spomienková literatúra na chvíle mladosti ale aj o živote za normalizácii, o problémoch ktoré musel prekonávať obyčajný občan za éry „rozvinutého socializmu“.
Krasula píše so sarkastickým humorom, o pocite slobody a neslobody, ľahkým štýlom, ako sa budovala socialistická spoločnosť od „víťazného februára 1948“do „víťazného novembra 1989“. Humor je dôležitý v živote každého z nás. V tejto knihe je vidieť, že humor je jeho filozofiou. Je odrazom jeho sveta. Nie je zatrpknutý a cítiť z neho radosť zo života, životný optimizmus, občas i zdravá irónia.
Kniha je ilustrovaná karikatúrami a kresbami výtvarníka Milana Stanu, ktorý tiež v tejto dobe žil a tvoril, takže ilustrácie sú v súzvuku s textom, akurát je v nich viac nadhľadu a ostrejšej satiry z tej doby. Autor i ilustrátor nežili mimo spoločenskú realitu, ani vo vákuu, ale boli pozorovatelia a niekedy i účastníci politických pohybov. O to je kniha zaujímavejšia a pravdivejšia.
