V každej generácii sa nečakane objaví osobnosť, ktorá má natoľko priaznivý vzťah k vyvolávaniu škandálov, k rebélii a porušovaniu tabu, že sa jej skôr či neskôr podarí prekonať všeobecný svetonázor na to, čo naozaj znamená byť slobodným človekom. V 17. storočí bol takouto osobnosťou jednoznačne John Wilmot, známy aj ako gróf z Rochesteru - talentovaný mladý muž, ktorý prežil svoj krátky a divoký život ako "stredoveká rocková hviezda" a stal sa známym problémovým človekom, géniom a jedným z najdivokejších samopašníkov v histórii. V časoch absolutistickej monarchie a prísne stanovených spoločenských zvykov bolo jeho správanie natoľko poburujúce, že sa stal nehynúcim symbolom neskrotného spôsobu života.
Vo svojom prvom filme predvádza režisér Laurence Dunmore vzrušujúci, poburujúci a napokon aj dojemný príbeh muža, ktorý porušoval všetky pravidlá modernej spoločnosti už v časoch, keď sa ešte len písala. Hlavnej úlohy sa zhostil Johnny Depp, v minulosti dvakrát nominovaný na Oscara. Príbeh sa odohráva na pozadí stuartovskej reštaurácie v dobe osvietenstva, keď rýchly vývoj v oblasti vedy, náboženstva a umenia, ako aj narastajúci pocit sexuálnej slobody prispel k vzniku moderného sveta, pričom dokumentuje Wilmotov rýchly vzostup a ešte rýchlejší pád. Na začiatku príbehu priťahuje záujem okolia svojím odvážnym písaním a získava si povesť talentovaného darebáka s lascívnym životným štýlom.
Gróf, ktorý je dôverným priateľom kráľa Karla II. (rovnako na dvoch Oscarov nominovaný John Malkovich), sa vyžíva v zosmiešňovaní anglickej šľachty a ustavične šokuje londýnsku spoločnosť svojimi sexuálnymi eskapádami. Keď sa však zamiluje do divadelnej herečky Elizabeth Barry (Samantha Morton - verte či nie, ale takisto nominovaná na dve sošky americkej akadémie), z ktorej chce stvoriť najväčšiu hviezdu Anglicka, ich vzťah a následná zrada signalizujú začiatok grófovho pádu z výšin spoločenskej prestíže a jeho premenu v ľudskú trosku, hľadajúcu svoje posledné vykúpenie...
V roku 1676 mala premiéru hra Georgea Etheregea The Man of Mode. Postava jej hlavného hrdinu Dorimanta bola v súlade s vtedajšími tradíciami inšpirovaná životom jedného z Etheregeaových priateľov – grófa z Rochesteru. O niekoľko storočí neskôr Rochester na divadelnom pódiu znovu ožil v hre z pera dramatika a scenáristu Stephena Jeffreysa, ktorá se zaoberala vzťahom medzi genialitou a dekadenciou, slobodou a nebezpečenstvom, zmyselnosťou a láskou. V Londýne sa hra stala, napriek očakávaniam, hitom a v Amerike ju prvýkrát uviedli na chicagskej scéne Steppenwolf Theatre s popredným divadelným a filmovým hercom Johnom Malkovichom v titulnej úlohe. Práve Malkovich, ktorého hlavná postava tohto príbehu mimoriadne fascinovala, Jeffreysovi navrhol, aby Libertin previedol do filmovej podoby. Keď rola Rochestera pripadla Deppovi, Malkovich si sám zvolil za svoju postavu kráľa Karla II. – žoviálneho vladára, ktorý mal ku grófovi až otcovské sklony. Napriek tomu však vzťah tejto historickej dvojice rozhodne nebol idylický.
