Keď pred časom vydal fotograf Tibor Huszár fotografickú výtvarnú publikáciu Cigáni, bolo ihneď zrejmé, že pohľad na cigánov žijúcich na Slovensku dostal celkom inú kvalitu a iné rozmery. Bolo to prakticky po prvý raz, čo sa život, zvyky, tradície, lesk a najmä bieda tohto etnika zobrazili v takej vizuálnej podobe, v takej hĺbke, pestrosti, autentickosti, nefalšovanej sociálnej pravdivosti, silnej výtvarnej hodnote. Kniha sa vďaka svojej úprimnosti a originalite stala nielen ojedinelým zjavom, ale svojím spôsobom bestsellerom, čo pri publikácii tohto typu nebýva zvykom.
Od vydania prvej knihy sa veľa zmenilo, zmenil sa aj Tibor Huszár. Prešiel ďalší kus cesty k majstrovstvu, fotografiu priblížil takmer na dotyk k absolútnu. Jeho prejav je presvedčivejší ako realita, je pravdivejší ako život; je totiž pravdou o živote, nie jeho kopírovaním. Čiastočne sa zmenilo aj postavenie a spôsob existencie rómskeho etnika. Priepasť nedorozumenia s väčšinovým obyvateľstvom akoby sa prehlbovala. Odcudzenie pramení z nepochopenia rómskej mentality, ich tradícií, zvykov a pocitov. Tibor Huszár pozná tieto tradície, zvyky a pocity pridobre, no aj tak sa zdalo, že o nich už viac nepovie.
