Pozoruhodne vyspelá prvotina

Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Debutová zbierka autorky, ktorá už niekoľko rokov uverejňuje svoje verše na internete pod pseudonymom Bea Hric Swetlunka a toto svoje umelecké meno si ponechala aj pri publikovaní „riadnej“, tlačenej verzii výberu toho najlepšieho zo svojich veršov, je pozoruhodne vyspelou prvotinou. Iste je to aj preto, že o nijaké prvotné zblíženie so svetom poézie sa nejedná. Vo virtuálnom priestore si autorka prešla dlhším a komplexným básnickým vývojom, počúvala dobre mienené rady, s flexibilitou a skromnosťou priam zázračnou okresávala svoju tvorbu, neúnavne na sebe pracovala, umelecky rástla a zušľachťovala výrazové prostriedky, ktorým prevrávalo jej najvnútornejšie vnútro. Výzor sa postupne kultivoval, tón sa stával prenikavejším, výpoveď pretrvávala nezmenená; tam už nebolo čo zlepšovať. Ostať svojím – nemeniť smer, ani náladu, ani vyznenie (a vyznanie) vlastných veršov, a pritom sa nechať viesť, aspoň na začiatku, počas neistoty prvých krokov, to si vyžaduje už spomínanú skromnosť, a celkom určite i pokoru. K takému niečomu je však potrebné vlastniť aj veľkú duchovnú silu a dosiahnuť nemalú úroveň poznania. Málokto dokáže vystúpiť zo seba a zadívať sa na vlastnú tvorbu očami čitateľa. A ešte menej ľudí dokáže získať nadhľad a pritom zotrvať ponorený v stajených hlbinách prameňa, kde sa rodí smäd po poézii. Autorke sa to podarilo a svoje dovŕšené úsilie korunovala básnickou spoveďou. Je to spoveď tichá, takmer šepkaná, ale pravda v nej obsiahnutá kričí! Zvučný hlas tlmočiaci živé slovo nemusí byť rečnícky ostentatívny a už vôbec nie exaltovaný. Ani salónny, ani jarmočný. Ani literátsky a štylizovaný, ani bazálny či dokonca insitný. Je to stíšený hlas, ktorý bez okolkov hovorí hlasnú pravdu o nej a tým vyslovuje pravdu i o nás – pri čítaní sa cítite byť spriaznený s autorkou ako by ste boli zviazaný duchovno-pokrvným bratstvom až je skoro možné nahmatať toto neviditeľné, no pevné mystické puto a žiada sa vám rozplynúť v akejsi homo mundi – všeľudskej duši sveta. Moc a sila pripodobnenia sa a vrastania, ako autorského subjektu s lyrickým prostredím básne a teda básňou samotnou, tak i autorovho vnímania s vaším bezprostredným prežívaním, pozdvihuje umelecký zážitok na rovinu zdanlivo neuskutočniteľného, no v tomto prípade predsa len dosiahnutého stotožnenia. Autorkina poézia tak funguje ako magické zrkadlo, ktoré zobrazuje pri upokojení mysle vaše vnútro. A je to i rozprávkové zrkadlo, ktoré zobrazuje pravdu. Pravdu možno nie vždy chcenú... Nič však nie je také deštruktívne ako sebaklam a toho sa autorka zbavuje takým spôsobom, že môžeme uvažovať o očistnom charaktere jednotlivých básní. Veď neprináša azda spoveď prinavrátenie bytostného ja do blaženého stavu nevinnosti? Tu však majme na zreteli, že nevinnosť v nijakom prípade nemožno zamieňať s naivitou. Verše autorky sú literárne sofistikované a obsahovo i formálne vyzreté. Stvárňujú zrelú ženu. A predsa si udržiavajú ľahkosť a jemný pôvab. Zrkadlia teda i mladé krehké dievča. Žena s dušou dievčaťa a dievča s tvárou ženy, neha, ktorá pohládza silu, sila, ktorá chráni nehu. Áno, je to rýdzo ženská poézia, ale nie typická ženská poézia. Alebo práveže typická vďaka svojej energii a polohe? Nevšedná i v každodennej pripomienke všedného. Je to archetypálna ženská poézia, poézia jinová, poézia súmračná, ba nočná, miestami smutná, melancholická, ale tiež aj vždy živá, budiaca zo strnulosti, pálčivo očistná a pocitovo čistá, liečivá, s jasným životným postojom: byť a ľúbiť, mať a dávať – lásku a nádej. A neprinavracia práve spoveď nádej návratu do šťastnej záhrady srdca? Táto osobná básnická spoveď nám ukazuje možnú možnosť návratu aj nevyhnutnosť napredovania...
A ukazuje sa aj možnosť (nevyhnutnosť?) vstupu nového jemného, no paradoxne zároveň silného hlasu do slovenskej poézie.

Goran Lenčo

ďakujem za recenziu veľmi potešila

Autentická výpoveď o našom Gemeri

Čitateľovi sa dostáva do rúk útla zbierka, formátovo aj spracovaním verná sestra Škrekovej Kam z kanapy. Obsah aj ilustrácie sú však jedinečné.
Básne prekvapujú stručnosťou. Najkratšie merajú len 6 riadkov, tie najdlhšie 5 strof. Autorka ostáva verná voľnému veršu a vyjadrovaniu sa skrz metafor.
Na ženskú autorku tu máme až prekvapivo málo emócií, lásky a vášne. Bea v básniach pretlmočila svoju lásku k prírode. A stotožňujem sa s tendenciou nazvať tie básne výpoveďou. Veď vypovedajú o našej dobe, o našom chudobnom gemerskom regióne.
Tie fenomény, ktoré Beatka spomína, ako už na našich staniciach nestoja vlaky, ako nám občas vypnú elektrinu, miestami nemáme signál a na ulici vídame bezdomovca vo vyčaptaných botaskách, sú autentickou výpoveďou o našej každodennej realite.
Bea si nezakrýva oči ani pred takou pre ženy ošemetnou záležitosťou, akou je starnutie. Ráta prvé šediny aj vrásky.
A darmo máme supermarkety napratané tovarom aj po plafón, predsa je nám milší les, ktorý „nekupuje a nepredáva“, otvára sa pre všetkých.
-*-*-*-*-*-*
Práve svojou priamočiarosťou a autenticitou si nás táto zbierka dokáže získať. Lebo vypovedá o tom, že autorka je proste naša a borí sa so životom, aký tu žijeme aj mnohí ostatní. Lebo nemôže sa celý Gemer odsťahovať na západ a ponechať náš krásny región len ako hračku turistom.

Silná výpoveď

Báseň je silnou výpoveďou o duši človeka, o jeho pocitoch, o túžbach. Báseň má v sebe čosi, čo chytá človeka za srdce až v jeho najhlbšom vnútri.
Aké vzácne je nestratiť sa v dnešnej dobe, presýtenej technológiami, či materiálnymi vecami a uchovať si poetický pohľad na svet, nájsť v ňom skryté krásy.
Mnohí z nás v dennodennom zhone potrebujú občas vypnúť, zabudnúť na bežné starosti, zahĺbiť sa do básní, ktoré nás naplnia pocitom, že v ľuďoch sa stále nachádza kus lásky a dobra.
Ja osobne často, keď som sa vrátila domov z práce, niekedy menej, niekedy viac unavená z pracovných povinností, ponorila som sa do virtuálneho sveta Beiných básní, nechala sa unášať jej vnímaním sveta... a zrazu som mala pocit, že únava sa rozplynula vo veršoch a svet sa stal krajším a znesiteľnejším.

Básne, ktoré zbierka „Nezvratná spoveď“ ponúka sú pohladením pre dušu, skvostným vykreslením toho najčistejšieho a najušľachtilejšieho ľudského citu, lásky k človeku, k prírode, k životným udalostiam...
Sú jemným vánkom, ktorý sa vás nežne dotkne, pohladí a naplní vás svojou čarovnosťou. V básňach je ukrytá krehká romantická duša poetky, ktorá po celý život ostala verná sama sebe, svojim ideálom a snom.
Dar, ktorý dostala do vienka, dar vnímať krásu života, prírody, či vzťahov, tento dar premenila v umenie a s odvahou i s radosťou, rozhodla sa podeliť o svoje vnímanie krásy a podať ju formou básní ďalej.

Beatke

Keď sme sa spoznali s Beou, len tak medzi rečou povedala, že píše verše, básne.... Spolu sme navštevovali literárny klub, kde všetko dychtivo počúvala, bola plná myšlienok, tajomných , skrytých, nahlas ich vyslovila len tak, bola však vnímavá, často sme brúsili pravopis, čiarky, a vyšlo to Prekvapila tá moja parťáčka z práce. Roky ubehli a máme tu autorku, som na ňu pyšná, stále stojím pri nej....Svoje tajomné myšlienky schováva do prírody, akoby ich ukrývala pod kamienky, teraz sú už aj v knihe. Máme možnosť si ich prečítať...Jej duša a srdiečko sú plné nostalgie, smútku, úvah, akoby sa bála dotknúť radosti, smiechu a letieť kamsi do ďaleka... Prajem ti Beátka, aby si sa dotkla oblakov a letela a letela v šíru diaľ, a ešte veľa písala, písala a rozdávala radosť a prijímala lásku od svojho manžela a rodiny, máme ťa radi Beátka....

Bea Hric Swetlunka Ne( z)vratna spoved

Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.

Krasna ženská spoveď

Prvotina Bey Hric Swetlunky Ne (z) vratná spoveď je všetkým možným, len nie spoveďou a to nie preto, že by jej chýbala pokora, či kajúcnosť. Je to totiž priam manifest, ohňostroj, gejzír, plameň – áno, asi plameň, v ktorom sú všetky farby a ich odtiene sveta dnešnej ženy. Žena, ktorá chce (a je) ľúbená, ale zároveň aj utrápená, ustarostená, šťastne nešťastná, sklamaná, udivujúca, prosto žensky krásna.
Možno povedať, že zbierka poézie má veľa spoločné s obrazom, nad ktorým žasneme pre jeho mnohovrstevnatú rozmanitosť. Vieme, že (asi) to všetko žena prežíva v toku osudu, ale môžeme obdivovať, ako autorka do malého textu dokázala zakomponovať hĺbku ľudského (ženského) poznania.
Pritom Bea Hric Swetlunka oslovuje mužov rovnako ako ženy, lebo mužskí od prírody lovci nachádzajú v tomto kaleidoskope dôsledky svojich činov. Verše im nežne šepkajú, že nie sú takí úžasní, ako si o sebe rady samoľúbo myslia, hoci sú pre ženy napriek všetkým priekom potrební, ak dokážu rozochvieť ženskú dušu ako strunu na gitare, aby znela srdcovrúco krásne rovnako ako táto výsostne ženská výpoveď nazvaná spoveďou.

Stanislav Háber,
básnik a spisovateľ

205 Kč

Beletrie

Naučná a odborná

Pro děti a mládež

Životopisy a reportáže

Kuchařky

Učebnice a slovníky

Náboženství a ezoterika

Mapy a cestování

Cizojazyčná literatura

Top autoři

Top série

Dárkové poukázky

Věcičky od Martinusu

Káva, čaj a dobroty

Hrnečky a lahve

Papírnictví

Zápisníky a kalendáře

Hudba

LP desky

Filmy

Puzzle

Ne(z)vratná spoveď

Potřebujete poradit knihu?

Proč nakupovat knihy na Martinus.cz?

Naši skřítci doporučují

Více o knize

Nahlásit chybu nebo škodlivý obsah

Hodnocení

Čtenářské recenze

Ne(z)vratná spoveď

Potřebujete poradit knihu?

Proč nakupovat knihy na Martinus.cz?

Naši skřítci doporučují

Více o knize

Nahlásit chybu nebo škodlivý obsah

Hodnocení

Čtenářské recenze

Víte o novém čtenářském profilu?

Sledovat titul

Zajímá mě

Ve formátu