August Hermann Francké (1663 - 1727) bol zanieteným evanjelickým farárom. Narodil sa v Nemecku. Jeho otec, ktorý bol právnikom, viedol deti k veľkej zbožnosti, v roku 1670 však zomrel a ostalo šesť súrodencov, ktorých rovnakým spôsobom vychovávala naďalej aj sama matka. August bol mimoriadne nadaným chlapcom a predčasne mu dovolili študovať na univerzite a veľmi skoro sa rozhodol aj pre štúdium teológie. No študoval aj filozofiu, fyziku, prírodné vedy, latinčinu, rečníctvo, angličtinu, gréčtinu a aj hebrejčinu a vo svojich štúdiách pokračoval aj v iných oboroch.

Napriek svojmu úprimnému štúdiu, bol si vedomý toho, že jeho viera nie je skutočná a túžil po živej viere. Veľmi sa tým trápil až nakoniec pocítil Božiu milosť a zažil skutočné obrátenie. Od tejto chvíle bolo pre neho kresťanstvo vážnou vecou a jeho životným cieľom sa stala úcta k Bohu a rozširovanie Jeho Kráľovstva.

Stal sa obľúbeným kazateľom, ktorý nebol každému po vôli. Na jeho kázne prichádzali davy ľudí. Zakladal skupiny štúdia Biblie, tzv. pietistov. Najviac ho preslávila jeho služba chudobným a sirotám. Jeho život je aj v dnešnej dobe príkladom viery a modlitby.