Prozaik Anton Marec vo viacerých projektoch prepája literárnu erudíciu s dôvernou, hĺbkovou znalos-ťou regionálnych dejín a dejinných osobností najmä z jeho domovskej oblasti Tatier a Spiša. Využil to napríklad (okrem iných publikácií) v povesťových zbierkach Hnali sa veky nad hradbami (2000), Tat-ranské povesti (2002), Spišské povesti (2004), ako aj v diele beletrizovanej literatúry faktu Tatranské siluety (2007) a v publikácii Spišské nomen omen (2017), v ktorej sa pokúsil podať nový, originálny pohľad na pôvod názvov jednotlivých miest a obcí Spiša, vychádzajúci zo starej terminológie nemec-kých kolonistov, ktorí prichádzali na Slovensko od 13. storočia a v podtatranskej oblasti vytvorili silnú komunitu, ktorá sa venovala predovšetkým baníckemu podnikaniu.

Na uvedené, čitateľsky pomerne úspešné a kritikou pozitívne prijaté diela má nadviazať predkladaný projekt zo žánra literatúry faktu. Obsah a štruktúra rukopisu sú rámcované názvami jednotlivých lokalít Vysokých Tatier. Autor fundovane pátra po „príbehoch“ jednotlivých lokálnych názvov, využívajúc pri-tom dôkladnú znalosť tatranských reálií a prístup, ktorú úspešne použil v diele Spišské nomen omen. Odôvodnene spochybňuje zaužívané názory o pôvode niektorých názvov. Keďže nejde o odbornú publikáciu, čitateľovi neservíruje hotové riešenia, ale nabáda uvažovať a podáva indície, ktoré často smerujú k prekvapivým, objavným zisteniam, z ktorých mnohé zaiste časom vstúpia aj do prác oficiálnej etymológie.