Nezmeškejte 100 Kč poukázku jako dárek k nákupu! Více info Nezmeškejte 100 Kč poukázku k nákupu! Více info
Zakázaná záhrada - Zuzana Kuglerová
Zakázaná záhrada
363 Kč
Knihy
E-knihy

Zakázaná záhrada

Pars Artem, 2018
Nakladatel
Pars Artem, 2018

Zuzanu Kuglerovú vníma široká čitateľská obec najmä ako prozaičku. Autorka sa môže hrdiť tým, že jej knihy, ktoré oscilujú medzi žánrom povestí a fantasy, oslovili tisícky čitateľov a pravidelne sa umiestňujú na čelných...

Čti víc

363 Kč

Vyprodané

Zadejte e-mail a my vám dáme vědět, jakmile bude kniha dostupná.

Proč nakupovat na Martinus.cz?
  • poštovné zdarma k objednávkám od 999 Kč
  • více než 1500 výdejních míst
  • 100 Kč poukázka jako dárek k nákupu nad 999 Kč

Doporučené tituly a kolekce

Více o knize

Zuzanu Kuglerovú vníma široká čitateľská obec najmä ako prozaičku. Autorka sa môže hrdiť tým, že jej knihy, ktoré oscilujú medzi žánrom povestí a fantasy, oslovili tisícky čitateľov a pravidelne sa umiestňujú na čelných miestach v čitateľských rebríčkoch. Avšak druhým pólom, takpovediac bytostnou emocionálnou časťou Zuzany Kuglerovej, je poézia. Práve preto má na svojom konte niekoľko kvalitných básnických zbierok, pričom jej najnovší poetický opus znesie aj tie najprísnejšie kritéria.
Dá sa vtesnať niekoľko desaťročí bolestivo prežitého života do jednej zbierky? Zrejme áno. Autorka Zakázanej záhrady to dokazuje priamo básňou a vierou v slovo a svoj básnický talent. Na širokej ploche vyše stosedemdesiatich strán prechádza spomienkami, tým zázračným ale zároveň trýznivým vnútorným albumom citov, obrazov a situácií, ktorý nosíme v sebe, avšak iba poniektorí to vieme pretaviť do umeleckého tvaru. Zuzana Kuglerová sa neschováva za postmoderné čarovanie so slovami, nezahmlieva to čo chce povedať, ale hľadá správny zrozumiteľný jazyk a ním komunikuje s čitateľom. Úprimná až na dreň, kritická aj sebakritická, milujúca, strácajúca, hľadajúca. „Neviem, kam zmizli staré mamy, / Čo mali v očiach teplo oráčin / Vo vráskach vôňu čerstvej slamy / A v srdci biely obláčik.“ píše autorka vyznanie – spomienku, aby úplne v inom emocionálnom rozpoložení ukončila báseň Šťastné fotografie s podtitulom „Pätnásť rokov v záchodovej mise“ mrazivým konštatovaním: (Ak som niekedy prežila peklo, tak som ho zažila v cirkvi). A tak by sme mohli pokračovať v prípade básní so sociálnou tematikou, básní hľadajúcich dobro v ľuďoch či citlivo mapujúcich svet, ktorý nás obklopuje. Vstúp teda čitateľ do Zakázanej záhrady. Je to skrátka záhrada, v ktorej rastú kvety skutočnej poézie.
Čti víc
Našli jste v našem obsahu nějaké nepřesnosti?
Dejte nám o tom vědět.

Máte o knize více informací než je na této stránce nebo jste našli chybu? Budeme vám velmi vděční, když nám pomůžete s doplněním informací na našich stránkách.

Počet stran
175
Hmotnost
329 g
Rok vydání
2018
Vazba
pevná vazba
Jazyk
slovenský
Nakladatelství
Pars Artem
Rozměr
163×180 mm
ISBN
9788089939091
Naše katalogové číslo
435581

Recenze

Jak se vám kniha líbila?

5,0 / 5

1 hodnocení

1
0
0
0
0

Stanislav Háber
26.2.2019
POZOR: silné
POZOR: silne návyková poézia!



Všetci padáme do jamy života, verí poétka Zuzana Kuglerová v najnovšej zbierke Zakázaná láska (Pars Artem, 2018), ktorá hĺbkou svojej podstaty vážne konkuruje bardovi ľúbostnej poézie priamo Miroslavovi Válkovi a jeho Milovaniu v husej koži. Z kukly vyliahnutá bytosť, ktorá zrazu ostrým mečom odomkýna tajomnú 13 komnatu svojím talentom, aký sa blysne na slovenskom poetickom nebi skutočne iba raz za čas a ohromí ako blesk oblohu nášho poznania silou vlastnej výpovede, čo v nás ako hrom po tom blesku ešte dlho predlho doznieva, taká je Zuzka Kuglerová. Opisuje svet a osud človeka v ňom poeticky a predsa nepoeticky, bolestivo, ale rozhodne, statočne a najmä úprimne

Ako tvrdí klasik Tomáš Kempenský (Štvoro kníh Nasledovanie Krista), človek má len dve krídla: úprimnosť a čistotu. Ak o ne príde, lietať viac nemôže. Kuglerová je úprimná nielen do dna, ale aj po najvyššie nebesá a pritom priezračne čistá aj v dielni svojej slovotvorby, zrozumiteľná, priehľadná, len nie prehliadnuteľná: „Zostávam stále na pevnine, / Kde stojí kolíska a kríž...“

Za čím teda chutí Zakázaná láska? Štpľavo, i sladko, smutno a predsa hladko hladí naše bôle, ale aj radosti, dáva a dáva a dáva, pritom nezbadáme, že nám vlastne vzala všetky bludy, aké sme si vo vedomí, i nevedomí o zakázanej láske naivne mysleli: „Medzi nami len zasnežená púšť.“

Vrhá sa bezhlavo do priepasti slasti, ktorá skrýva často bôľ, ale neľutuje, lebo vie, že to je život a bez prekážok nie je žiadna cesta. Nie, nemudruje, nepouučuje, naopak, vyzýva ako revolúcia, ako vybuchujúci ohňostroj stále v nových a nových žiarivých bombách, ktoré rozpúšťajú okolo nás čiernu šatku, ktorou nám pri narodení zaviazali oči a jasnozrivé pravdy hádže len tak mimovoľne, nečaká, že jej za ne postavíme slávobránu, keďže má v sebe istotu: „Láska sa rodí na to, aby umierala.“

A istota v sebe je viac, ako všetky poklady sveta: „Spadnutý obal rúk / Sa skromne krčil pod stolom...“ Isto iste po prečítaní tejto nádoby plnej nekonečnosti pochopíte, že jej vypitím nič neskončilo, naopak, začína sa, Autorka totiž vo vás zapne smäd, váš vlastný smäd vracať sa k jej slovám, obnovovať pamäťovú stopu čítania nie preto, že by vám niečo počas prvého čítania nebolo jasné, ale preto, lebo Kuglerová je návyková, silne návyková, vyvolá vo vás túžbu naplniť sa ňou zas a znova. Tú knihu by mali predávať s veľkým vyznačeným upozornením: POZOR! TOTO JE NÁVYKOVÁ KNIHA! AK JU PREČÍTATE, UŽ VÁS NIKDY NEOPUSTÍ!!!: „So sebou som všetko, som dnom aj pádom, som umývaním nôh, Magdalénou, čo hľadá svojho Krista, som nenádychom aj Nevýdychom.“

A je jedno, či sa Kuglerová prihovára ako bytosť stvorená na obraz dokonalého, alebo tomu, ktorému odkrýva vlastné srdce, či bije za iné ako mama, do všetkých vzťahov sa vrhá celá, otvorená a síce páli („Nedotýkaj sa ma!“), ale aj hladí, je horúca; ale zároveň ambivalentne okúzľujúco chladiaca: „Nemusíš vôbec odísť z raja. / Veď na hriech vždy musia byť dvaja.“

Stanislav Háber
Čti víc
Kristínka Janegová
27.1.2019
Už viem, že neodolám
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Vybrala som sa na prechádzku Zakázanou záhradou poetky
Zuzany Kuglerovej.
Nie je to záhrada hocijaká, nachádza sa v nej časť okrasná, oddychová
i úžitková. Všetky jej časti sú vo vyváženom pomere a každý, čo i len
trocha vnímavý návštevník, cíti všakovaké vône, rozpoznáva rôzne
stupne dozrievania, môže vychutnávať šťavu zrelého zakázaného ovocia, ktoré nám všetkým hriešnikom najviac chutí.
Začítala som sa, zamyslela, zasnívala stotožnila s obsahom, prekrásnymi obrazmi ako napr. v básni Balada:

/Neviem, kam zmizli staré mamy,
čo mali v očiach teplo oráčin.
Vo vráskach vôňu čerstvej slamy
a v srdci biely obláčik./

Medzi vôňami, farbami a rôznorodými chuťami však zistí, že nič netrvá večne, všetko sa neprestajne mení. A okrem sladkej existuje
i chuť trpká, okrem bielej farby je i čierna, okrem tepla jestvuje i zima
a mráz, okrem lásky tiež nenávisť.
Uprostred týchto a mnohých iných protikladov zmieta sa citlivá duša
človeka, osciluje medzi dobrom i zlom, láskou i neláskou, často sa v spleti týchto zložitostí ocitá sám, opustený, bez lásky.
Autorka tento pocit vyjadruje napr. v básni Divočina:

/Namiesto vína vínko,
namiesto viny vinka . . .
A z lásky ani omrvinka./




Alebo – podobný pocit vyjadrila autorka v básni Mimo teba:

/Aj keď som s iným
stále ma páli
tvoje poludnie.

Na srdci míny.
Kedy zabudnem?/

Autorka nás vpúšťa do sveta rôznorodostí, zložitostí, do sveta záležitostí srdca, obyčajnej ľudskej existencie, zázraku lásky,
ľudskosti. Používa pri tom priam rozprávkové prirovnania a obrazy,
ktoré čitateľa zaujmú, poučia a skrášlia dušu tak, že sa s výpoveďou
autorky stotožní do takej miery, až napokon uverí, že sa to píše o jeho snoch, pocitoch a zážitkoch, tak krásne ako v básni Jarabina:

/Nepotrebujem peklo ani z jednej ani z druhej strany,
najkrajší verš je už dávno napísaný.

Mlčím aj vtedy, keď ma tma núti: všetko vykrič!
Som jarabina. Nezohnem sa pod ťarchou víchric!/

Autorka Zuzana Kuglerová si zaspomínala na svoje viacročné pôsobenie v meste pod Veľkou Javorinou v básni Mestečko:

. . ./Vtáci v ňom hádžu svoje krídla
ľuďom
aj rozbrázdeným poliam.

Vlieva sa do mňa tenučkým
letným prúdom.

Už viem, že neodolám/.






Zhodou okolností v tomto mestečku prebývam i ja, neodpustila som si preto citovať túto báseň. Autorka má môj obdiv, s akou presvedčivosťou sa jej podarilo spracovať túto tému, s akou ľahkosťou, jej vlastnou, túto tému zvláda tak, že každý, čo i len trocha
zainteresovaný do miestnych reálií, pochopí, uverí, precíti,
keď na začiatku píše:
/Zavalilo ma
lavínou plnou mlčanlivých snehov,
obrovskou
premoknutou obliečkou.

Ani nie mesto,
iba mestečko./


A podobne zvláda i iné témy zo súčasnosti ako napr. v básni
Nálada intim:

sa vezie týmto vlakom,
vliezla mi rovno do kupé.

Je mi tak smutno,
ako je hmlám a vtákom
v polorozborenej chalupe.

Alebo smutnokrásna báseň z tretej časti zbierky Zakázaná záhrada s názvom Slávik a ruža:

/Neviem sa k tebe vydať
po chodníku slov
zarastá ma tŕnie.
Bolí ma to, čo bolo na začiatku hrou,
krvavé novolunie/.



Takéto a ešte krajšie vyznania nachádzam v obsiahlej básnickej zbierke Zuzany Kuglerovej – Zakázaná záhrada – nahliadnuť do nej je naozajstným zážitkom. Vrelo odporúčam všetkým, ktorí majú
k poézii blízko. Je zárukou nevšednej čitateľskej radosti.





Kristína Janegová
Čti víc

Čti víc

„Čteš-li knihu napoprvé, poznáš nového přítele, čteš-li ji podruhé, potkáš starého. “

Čínské přísloví