Kniha sa zaoberá životnými osudmi Imricha Suckého, ktorý sa do dejín zapísal ako vedúci detektívnej skupiny protikomunistického oddelenia Ústredne štátnej bezpečnosti. Sucký pracoval na policajnom spravodajstve už počas 1. ČSR a v tej dobe participoval aj na pomerne závažných prípadoch, ktoré československá polícia riešila (prípad maďarského špióna a neskoršieho predsedu slovenskej vlády prof. Vojtecha Tuku či odhaľovanie sovietskej špionáže v československých zbrojovkách). Počas Slovenskej republiky 1939 – 1945 sa podieľal na takmer všetkých zásahoch proti komunistickej ilegalite, jeho "rukami" prešla celá plejáda neskorších komunistických funkcionárov (Viliam Široký, Ludevít Benada, Gustav Husák, Štefan Bašťovanský a mnohí iní). Počas pôsobenia na ÚŠB tak získal závažné poznatky, ktoré mohli mnohých kompromitovať. Po obnovení Československa ho ľudový súd odsúdil na mimoriadne krátky trest, viacerí svedkovia totiž radšej nechceli svedčiť. V roku 1948 Sucký emigroval do Viedne, odkiaľ ho československá rozviedka v septembri 1957 uniesla. Dôvodom toho únosu bola okrem iného snaha šéfa ÚV KSČ Antonína Novotného a ministra vnútra Rudolfa Baráka pomocou Suckého výpovedí kompromitovať a odstaviť predsedu vlády Viliama Širokého z politiky. Sucký počas výsluchov na ŠtB vypovedal veľmi obsiahlo a jeho výpovede kompromitovali mnohých funkcionárov režimu a preto stranícke vedenie nakoniec radšej ustúpilo od zverejňovania akýchkoľvek informácií o tomto prípade. Imrich Sucký opustil brány väzenia po amnestii v roku 1968 a opäť emigroval do Rakúska, kde aj začiatkom 70.rokov 20. storočia zomrel.
