Starajú sa lekári o svoje zdravie? Vedia relaxovať, alebo je ich život natoľko spätý s povolaním, že doslova žijú v nemocnici? Majú nejaké koníčky? Považujú svoje povolanie za poslanie? Aj takéto otázky kládli dvaja novinári Dagmar Krištofičová a Gustav Bartovic šestnástim slovenským lekárom. Odpovede môžu čitatelia nájsť v dvojjazyčnej (slovensko-anglickej) knižke Mozaika slovenskej medicíny, s podtitulom Rozhovory s lekármi.
Publikácia vznikla na podnet Slovenskej asociácie farmaceutických spoločností orientovaných na výskum a vývoj (SAFS) možno aj preto, že skutočné osobnosti sú v súčasnosti mnohokrát nepoznané. Je určená nielen tým, ktorí sa zaujímajú o medicínu a osobnosti, ktoré v nej na Slovensku pôsobia, ale aj všetkým tým, ktorí chcú vo svojom živote dosiahnuť určité méty. Určite však poteší všetkých, ktorí sa chcú dozvedieť viac a spoznať nielen odborný, ale aj ľudský rozmer týchto slovenských lekárov.
Vzhľadom na obmedzený rozsah publikácie sa do nej vošiel iba zlomok osobností slovenskej medicíny, avšak vydavateľ (SAFS) a autori rozhovorov by ju radi venovali všetkým tým, ktorí si za svoju prácu zvolili službu ľuďom.
Viac o svojom živote prezrádzajú profesori Ján Breza, Ján Danko, Svetozár Dluholucký, Ivan Ďuriš, Vladimír Krčméry, Peter Krištúfek, Ján Murín, Vladimír Novotný, Juraj Payer, Elena Tóthová, Ján Štencl, Pavel Traubner, Ladislav Chovan a doktori Eva Siracká, Danica Caisová-Škultétyová a Zuzana Némethyová.
Celý výnos z predaja venuje vydavateľ Detskému hospicu Plamienok.
Všetky rozhovory autori vytvorili špeciálne pre potreby tejto publikácie, pričom svoje pocity z práce na knižke zhrnuli nasledovne:
Stretnutia s ľuďmi, ktorí majú čo povedať, odovzdať sú na žurnalistickej práci tie najkrajšie, povzbudzujúce a najmä obohacujúce. A tieto rozhovory boli z tých, ktoré potešili, mimoriadne zaujímavé, ľudské, prekvapujúce otvorenosťou a ochotou hovoriť o svojom povolaní aj živote. Máte pri nich ten skvelý pocit, že slovenské zdravotníctvo má svojich hrdinov a priekopníkov, je na vysokej profesionálnej úrovni a z ľudí sa nestratila "človečina". Práve naopak, toto povolanie, ktoré je zároveň aj ich vášňou, ich formuje aj po tej ľudskej stránke, uviedla Dagmar Krištofičová.
Tešil som sa na tieto rozhovory, pretože keď ma pred ôsmimi rokmi lekári a vôbec všetci pracovníci z ústavu, ktorý má v tejto knihe dvoch zástupcov, odohnali z predsiene márnice, videl som, v akých podmienkach slovenská medicína je a čo tí ľudia dokážu. Robia to ďalej, hoci už úrad tento ústav zrušil, a rovnako to robia aj ďalší skvelí profesionáli, ku ktorým ma zaviedla cesta za textami pre túto knižku.
S múdrosťou a láskavou zaťatosťou nás vracajú životu, niektorým umožnili zostať tu dlhšie, iným zasa dali šancu, ktorú nemali - prísť na tento svet. Zaľudňujú ho, počlovečujú vo všetkých významoch týchto dvoch slov, dodal Gustav Bartovic.
Z krstu knihy... 
