Více o knize

Autor Karol Lovaš pred vstupom do kláštora pôsobil ako politický reportér a moderátor v rádiu TWIST. Je autorom knihy Biľakovo svedectvo a v roku 2000 spolu so Sárou Saudkovou vydal knihu básní Človek. V roku 2004 mu vyšiel denník Za múrmi kláštora. V súčasnosti pôsobí ako rehoľník v Českej republike. Nová útlo básnická zbierka je výrazným obrazom, že viera sama osebe nie je garanciou šťastia a pokoja. Treba žiť s Bohom. Ako napísala v doslove speváčka Naďa Urbánková: "Milý Šavol, ty motlitby si čtu znovu a znovu. Pro každého, kto je bude číst, jsou jako očistná koupel. Myslím si, že kdyby je někdo zhudebnil, zaspívala bych je plná úpokory a úcty k tobě, k autorovi."

Číst víc

Našli jste nepřesnosti? Dejte nám, prosím, vědět!

Hodnocení

5,0 / 5

1 hodnocení

	1
	0
	0
	0
	0

Čtenářské recenze

Názor čitateľa

Chcem sa spytat kedy bude znovu vydana Číst víc

Žiť život v básni

Brat Šavol: Moje lepšie ja. Keď Boha volám po mene. Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2007.

Na pulty kníhkupectiev prichádza v týchto dňoch unikátna básnická zbierka moje lepšie ja – keď boha volám po mene od známeho mladého autora, brata Šavla. Narodil sa 1. októbra 1976 v Trnave a pred vstupom do zasväteného života pôsobil ako politický reportér a moderátor v jednom zo slovenských rádií, kde v roku 1996 získal cenu Literárneho fondu. Po knihách Človek a Biľakovo svedectvo vydáva svoj duchovný denník Za múrmi kláštora. Jeho voľným myšlienkovým pokračovaním je zbierka Moje lepšie ja.

Kniha vovádza čitateľa od prvých veršov do autentickej intimity autorovho sveta prezentovaného približovaním sa a následným vzďaľovaním od Božieho dotyku a sprostredkúva nefalšovanú výpoveď mladého muža čeliaceho samote, pokušeniam, svetu a sebe. S veľkou plasticitou odhaľuje bezprostredné hľadanie a nahliadanie Boha–podstaty, ako aj dôverný, úprimnosťou presýtený rozhovor s ním.

Nie je to monotematická konštrukcia, ale prirodzený, nenásilne koncipovaný súbeh vzájomne podmienených tém. Veľmi citlivo a s hlbokou úctou preniká do tajomstiev modlitby, spovede, ťažoby kríža, anjelov, samoty, lásky či k pokusom obnažiť fenomén smrti. V zbierke sú zastúpené aj básne venované autorovým priateľom, či duchovným vzorom (Rudolfovi Dilongovi, fotografovi Janovi S. či spevákovi Richardovi M.).

Na čitateľa hlboko zapôsobí aj celková kompaktnosť literárneho diela. Nielen kvôli jeho koherentnosti, ale predovšetkým vďaka netradičnej štruktúre a modernej poetickosti jazyka. Má charakter pomyselného breviára, v ktorom môžeme objaviť nielen modlitby básnika, ale aj hlboké, pôsobivou ľudskosťou podfarbené reflexie o láske, spomienke, pravde. Túto skutočnosť dotvárajú aj vyznania, prosby a zamyslenia zoradené podľa období cirkevného roka (pôstne, vianočné, na dušičky).

Zbierka je zasiahnutá dilongovským ontologickým precitnutím i rúfusovskou láskavosťou. Najdôležitejšou črtou je Šavlova autentická výpovedná existenciálnosť a úprimná citlivosť na záchvevy ľudskej duše (nielen svojej, ale aj duše čitateľa). Obzvlášť zaujme majstrovské zlúčenie niekoľkých optík života. Sympaticky prepája optiku detskej naivity s výstižnou terminologickou presnosťou použitých výpovedí v kontexte ontologickej vyzretosti čítaných veršov.

Na optimálnu plynulosť a melodickú baladickosť diela nezanedbateľne vplýva aj časté kladenie otázok: „Kam ma privedie tvoj kríž? Čo ak raz nepôjde sa postaviť? Čo potom, kto ma zachráni? Koľko si ešte krížov postavím, aby sa básnik zmenil na človeka? Kto ti dnes uverí?“ Dočká sa Šavol odpovede? To nezáleží od neho, ale od toho, ktorého hľadá, ktorého sa pýta a ktorému načúva. Najdôležitejšie je, že sa neprestáva pýtať – a to dáva jeho dielu výnimočnú filozofickú pečať nadčasovosti.

Nech už jeho dielo posudzujeme na báze rôznorodých aspektov, poteší nás skutočnosť, že autor neprestal byť človekom a svoje básne žije – žije v básňach a oni žijú v ňom.

Čím obohatia Šavlove básne moderného človeka? Predovšetkým výzvou k vnútornej otvorenosti a autentickej konfrontácii so sebou, blížnymi i samým Bohom, posledným cieľom ľudského života. Okrem hĺbky svojich vyznaní a nenapodobiteľnej atmosféry srdca nám ponúka zaujímavé zistenie:

„Boh nás nebude nikdy súdiť za to, čo o nás hovoria iní.
Bude nás súdiť za to, čo my hovoríme o iných.“

A o to predsa ide.

Mgr. Janko Mičko
5. ročník, odbor Filozofia
Filozofická fakulta Trnavskej univerzity
Hornopotočná 23
918 43 Trnava Číst víc

159 Kč

Top autoři

Top série

Moje lepšie ja

Keď boha volám po mene

Potřebujete poradit knihu?

Proč nakupovat na Martinus.cz?

Naši skřítci doporučují

Více o knize

Nahlásit chybu

Hodnocení

Čtenářské recenze

Recenze, kritiky

Moje lepšie ja

Keď boha volám po mene

Potřebujete poradit knihu?

Proč nakupovat na Martinus.cz?

Naši skřítci doporučují

Více o knize

Nahlásit chybu

Hodnocení

Čtenářské recenze

Recenze, kritiky

Víte o novém čtenářském profilu?